Článok pokračuje pod video reklamou
Literárium / Pavel Vilikovský
„Pozerám sa na báseň ako na výkon,“ povedal americký básnik Robert Frost (1874 – 1963) v jednom rozhovore. „Na básnika sa pozerám ako na zdatného muža, celkom ako na atléta. Podáva výkon.“ Žiaľ, literárny výkon sa nedá zmerať tak objektívne a presne ako výkon atléta, a tak sa aj udeľovanie medailí čiže literárnych cien často stretáva s rozpornými ohlasmi. Nech sú porotcovia, ktorí o ocenení rozhodujú, akokoľvek odborne erudovaní a renomovaní, hodnotenie umeleckých diel nevyhnutne podlieha osobnému vkusu a názoru, a neraz doň zasahujú aj mimoliterárne okolnosti. Za najvýznamnejšiu cenu v oblasti literatúry sa považuje Nobelova, a čo si máme o nej pomyslieť, keď sa ušla autorom ako T. Mommsen, R. Ch. Eucken či P. J. L. Heyse, no nedostali ju Lev Tolstoj, Marcel Proust, Anton Pavlovič Čechov či James Joyce? Najspoľahlivejším posudzovateľom kvality literárneho diela je čas, no ani ten nie je vždy spravodlivý.
Nevyslovujem tieto výhrady z pozície líšky, ktorá nedosiahne na hrozno, a preto vyhlasuje, že je kyslé. Na základe vlastnej skúsenosti však hovorím, že literárna cena má dva významy – úzko osobný či subjektívny, a širší, takpovediac objektívny. Cena, najmä ak má aj peňažitú podobu, pocteného v prvej chvíli nepochybne poteší, no v záujme zachovania zdravej sebakritickosti by mal na ňu čo najskôr zabudnúť. Dôležitejší je ten druhý, objektívny význam, že cena upozorňuje verejnosť na existenciu literatúry, ktorá sa čoraz väčšmi ocitá na okraji spoločenského záujmu. Žiaľ, ak si naše médiá cenu vôbec všimnú, odbavia ju väčšinou dvoma zastrčenými riadkami či kratučkým šotom, ktorý zapadne medzi senzačnejšími správami o mláďati ľadového medveďa v Berlíne či dvojhlavom teľati v Číne.
Je tu však jedna výnimka. O niekoľko dní už po deviaty raz udelia cenu Anasoft litera, ktorú jej darcovia pojali ako dlhodobý projekt. Neobmedzuje sa na jednorazovú udalosť, ale pripomína literatúru prakticky po celý rok, keď v spolupráci s týmto denníkom uverejňuje sériu rozhovorov s vybranými kandidátmi, rozhovory či ukážky z nominovaných diel zaznievajú aj v Slovenskom rozhlase a v rozličných slovenských mestách prebiehajú v školách, kníhkupectvách alebo v knižniciach besedy s autormi. Tak vzniká možnosť osloviť široký okruh potenciálnych čitateľov nielen oceneného diela, ale hodnotnej literatúry vôbec. Zagratulujme teda úprimne nielen odmenenému spisovateľovi, ale aj tvorcom ceny k šťastnej a veľkorysej myšlienke, ktorá slúži na prospech slovenskej kultúry.
