Smútok muža, ktorý sa smeje.
Vincent Hložník patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Posledná samostatná výstava jeho diela bola v Bratislave v roku 1993, teraz, po vyše dvoch desaťročiach, sprístupnili výber z Hložníkovej tvorby v galérii Nedbalka.
Umelec vychoval desiatky nasledovníkov – známy je pojem Hložníkova grafická škola. Popri grafike však bol aj výnimočným maliarom a ilustrátorom. Opakovane sa vracal k cirkusovým motívom. Klauni, krasojazdkyne, šašovia, pieroti na jeho obrazoch – aj na tom dnešnom - sú osamelými bytosťami, plnými vnútornej tragédie. Smútok, ktorý z nich sála, pramení z neistoty, ustavičného boja o prežitie, z rozporu medzi hmotným svetom a hĺbkou ľudskej duše.
Námet bol vo výtvarnom umení obľúbený už pred Hložníkom a zostal takým aj v jeho generácii. Motív klauna opakoval vo svojej tvorbe gigant Picasso, ale aj slovenskí umelci Mikuláš Galanda, Ján Želibský, Cyprián Majerník alebo Česi Josef Čapek či František Tichý. Práve české – pražské prostredie ovplyvnilo autora najsilnejšie. Počas štúdia na Umeleckopriemyselnej škole (1937 - 1942) vídal cirkusantov často, nasal atmosféru ich života. Vojnové udalosti tragiku výjavov len znásobovali.
Ako píše výtvarná teoretička Zsófia Kiss Széman, zatiaľ čo u Picassových klaunov prevláda sociálny podtext, u Hložníka dominuje existenciálna podstata námetu. Oproti Majerníkovým či Želibského ľahko ironickým alegóriám ľudskej dvojtvárnosti sú zase Hložníkovi klauni zmietaní takou istou beznádejou a neistotou ako ich obecenstvo.
Bezútešnosť obrazu Klauna s gitarou podčiarkuje aj redukovaná okrovohnedá farebnosť. Melancholickú, skľúčenú postavu akoby držala pokope len charakteristická hložníkovská čierna obrysová línia.
Dielo: Klaun, 1946, kombinovaná technika na plátne, 23 x 37 cm
Výstava: Vincent Hložník. Posolstvá a vízia, Galéria Nedbalka, Nedbalova ul. 17, Bratislava, 20. augusta – 10. novembra 2014
