Tomáša Klepocha nadchol súbor krátkych animovaných filmov Williama Kentridgea
Nebola to obyčajná výstava, ale taká, z ktorej sa nedá odísť.
„Vo viedenskej Albertine som spoznal Williama Kentridgea. Oplieskalo ma to o zem. Normálne som odpadol. Taký silný zážitok som mal len z Alsema Kiefera. Obaja sú pre mňa na jednej čiare, ale Kentridgeova výstava bola zvláštna a navyše mne veľmi blízka aj v rámci techniky. Bolo to také komplexné a monumentálne, až som z toho nevedel dýchať,“ hovorí výtvarník Tomáš Klepoch, človek nabitý energiou, ktorá sa uňho prejavuje v umení aj v rozprávaní. A reč tak ako aj jeho tvorba je surová a priamočiara.
Najskôr chcel hovoriť o celej výstave, ale tá bola taká obrovská, že nie je šanca cez ňu prejsť. Sústredil sa preto na časť výstavy, sériu deviatich kresieb na projekciu.
„Je to súbor krátkych animovaných filmov, zvláštnych filmov, v ktorých je dejová línia netradične uchopená, ale predsa tam v pozadí je. Na Kentridgeovi je úžasné jeho absolútne zapálenie pre vec. Ako hovoria Česi, je to ´srdcař´,“ opisuje svojho obľúbenca Klepoch.
Nekreslí nanovo, ale gumuje
Obľúbené dielo
9 kresieb pre projekciu
William Kentridge
1998–1999. uhoľ, pastel a farebné ceruzky na papieri, 47 1/4 x 63" (120 x 160 cm).
z výstavy Five themes, The Museum of Modern Art, New York
William Kentridge je vzdelaním grafik, ale rozširuje polia svojej pôsobnosti - venuje sa kresbe, animovanému filmu aj soche.
Preslávil sa cyklami grafík a kresieb. Veľa pracoval v aplikovanom umení s filmom a animovaným filmom.
Vlastnej tvorbe sa začal venovať výraznejšie až v staršom veku.
„Je zaujímavé, akými jednoduchými prostriedkami si pri tvorbe svojich filmov vystačil. Uhol, papier a snímacie médium, kamera alebo fotoaparát. Každé z tých videí vzniklo prekresľovaním. Kentridge nekreslil nový záber nanovo, ale pregumoval a prekreslil ten predošlý. Akoby tým negoval každý predošlý obraz. Kolekcia tých videí je poskladaná z tisícok kresieb. A v každej stotine je to kresba na úrovni stopercentného, hotového výtvarného diela. Nie je to iba okienko, frame filmu. Na konci mu zostali posledné verzie kresieb. Skúste si predstaviť, čím všetkým prešla tá posledná kresba, čo mu zostane v rukách. Kresba, ktorá má v sebe zakódovaný celý ten príbeh výtvarníka, myšlienky, konceptu, stopy všetkých tých predošlých obrazov,” vysvetľuje jedinečnosť diela Klepoch.
Apartheid v emóciách
Videá púšťali na výstave na veľkých projekciách.
„Išla z nich energia, kresba bola úplne úžasná. Bezprostredná. Expresívna. A potom je tu obsah. Vo videách sa zameral na sociálne témy. Kentridge pochádza z Juhoafrickej republiky a rieši problém apartheidu, ktorý sa skončil, a u mnohých sa ani neskončil. Otázka apartheidu pritom nie je podaná prvoplánovým spôsobom. Nespolieha sa na klišé, zobrazovanie černochov proti bielym. Apartheid je tam v úplne inej forme. A to je zaujímavé aj z hľadiska súčasnosti a našej krajiny. Je to postavené na emocionálnych štruktúrach. Nie je tam priamo dej. Hlavná postava sa volá Soho Eckstein, realitný magnát a voči nemu jeho citové alter ego s menom Felix Teitlebaum. Vzťah týchto dvoch osôb k realite bol obrazom toho, čo sa dialo počas apartheidu. Nikdy predtým som taký silný film nevidel,“ hodnotí výtvarník, podľa ktorého kresba a film nie sú nič nové, ale v spojení s čistým výtvarníckym konceptom pohľadu výtvarníka, nie animátora, je toto nasadenie absolútne zdrvujúce.
Bez veľkých technológií
Na výstave bolo veľmi veľa Kentridgeových ďalších prác. Bola to jeho retrospektíva, putovná výstava, ktorá sa dostala z New Yorku až do Viedne.
Kentridge sa napríklad venoval aj súčasnosti a histórii Ruska. Ale pracuje aj s témami opery alebo s divadelnými predstaveniami.
„Mal tam zvláštne krásne mechanické bábkové divadielko s projekciami. A vo všetkom je nekompromisný. Nejde po povrchnej rovine, ale cez vnútro. V poslednom čase sa začína venovať aj vzťahu výtvarného umenia a tvorcu. A pri tom všetkom si vystačí s čiernym uhlom a občas modrou alebo červenou farbou. Tými najprimitívnejšími prostriedkami dokáže rozprávať súčasne a aktuálne. Bez veľkých technológií. A ešte je zaujímavé, že ako kométa vystrelil až v neskoršom veku. Asi to v ňom nejako vrelo,” hovorí Klepoch.
Juraj Kováčik, editor hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik
