Nechcel byť oceliarom ani intelektuálom, chcel hrať v trashmetalovej skupine. Nakoniec sa stal Veiko Ounpuu režisérom a nakrútil výborný film o revoltujúcom mladíkovi.
Moderná európska kinematografia dnes vyzerá asi tak, ako ju podáva estónsky režisér Veiko Ounpuu. V bežnej distribúcii u nás ešte nebol, na to by zrejme bolo treba trochu viac zariskovať, ale piešťanský festival Cinematik ho sleduje.
Pred tromi rokmi ho pozval, aby si uviedol film Pokušenie svätého Tonyho, tentoraz premietne jeho novinku Free Range (Voľný dosah).
Podľa toho, aké filmy nakrúca a ako ich nakrúca, by sa dalo usúdiť, že Veiko Ounpuu (na snímke nižšie) je rebel – niekedy drsný, niekedy nežný, a väčšinou smutný z toho, ako dnes žijeme.
Na to sú len tri slová
„Mladí ľudia nemôžu byť smutní? Oni vari nevidia, ako náš svet ničia chamtivosť a hlúposť? Ani po všetkých tých náboženstvách a sekulárnych ideológiách sme k ničomu nedospeli, len sa stále vraciame k starému dobrému feudalizmu a utrpenie neustáva,“ hovoril, keď sme sa ho pýtali, ako k tomu smútku dospel.
Vravel, že Európa je zmätená, morálne zbankrotovaná a rúti sa po nesprávnej ceste, a tak jeho film Pokušenie svätého Tonyho symbolizoval dekadenciu – hocako elegantnú, ktorú okolo seba videl.
Free Range je intímnejší film, o mladom chlapcovi, od ktorého sa čaká, že bude v takej spoločnosti poslušne fungovať a žiť.
„Otec chcel, aby som bol baníkom a oceliarom, lebo že tým sa uživím za každého režimu. Mama bola ambicióznejšia, nabádala ma čítať knihy a posielala ma na univerzitu. Ja sám som chcel byť gitaristom v trashmetalovej skupine a nič iné ma nezaujímalo. Rodičia boli zúfalí,“ hovorí.
Podobne sa správa aj jeho mladý hrdina, dnes novinár a v budúcnosti možno spisovateľ. Opovrhuje každou slušnou prácou, nevidí zmysel v žiadnej. Z novín ho vyhodia, keď recenziu na Malickov film Strom života zhrnie do troch slov (bullshit, bullshit, bullshit) a zdá sa, že ho to ani netrápi.
Trápi ho skôr to, že nevidí cestu, po ktorej by mohol – možno, niekedy – dospieť k pocitu životného naplnenia.
Rebel, ale dospelý
Aj Pokušenie svätého Tonyho (v roku 2010) aj Free range (vlani) poslali Estónci do súťaže o cudzojazyčného Oscara. Vo Veikovi Ounpuum našli mimoriadne talentovaného režiséra, takého, čo vidí možnosti filmového média, a hru s ním vie zároveň naplniť zmysluplným obsahom.
Free Range nakrútil na 16 mm, teda na celkom vhodný materiál. Ak bolo treba ukázať, že realita okolo nás je neurčitá, neuchopiteľná a ak v myšlienkach uletíme, tak aj dosť snivá, potom by žiadny iný ani nebol lepší.
Okrem toho, Ounpuu má dnes štyridsaťdva rokov, takže okrem rebelujúcej energie vie do svojho filmového diela dostať už aj trochu životnej múdrosti, náznak dospelosti. Preto sa aj jeho revoltujúci hrdina nakoniec ocitne v takej situácii, ktorá ho možno pomaly, ale naozaj pomaly donúti uvažovať inak.
Ale viac už na Cinematiku. Filmový festival v Piešťanoch sa začína v stredu, potrvá do 15. septembra.
Cinematik
Naše tipy
Deti
réžia: Jaro Vojtek
Na piešťanskom festivale Cinematik bude mať premiéru prvý hraný film výborného dokumentaristu Jara Vojteka (My zdes, Hranica). Ponúka štyri variácie na tému rodičia a deti.
Tom na farme
réžia: Xavier Dolan
V Cannes tento rok zažiaril mladý talent z Kanady Xavier Dolan s filmom Mommy. Cinematik ponúka jeho skorší film, psychologický triler Tom na farme, v ktorom si stihol ešte aj sám zahrať.
Mapy ku hviezdam
réžia: David Cronenberg
Tentoraz to nie je psychadelický masaker, skôr cynická komédia. Legendárny režisér odkryl Hollywooda a Julianne Moorová v hlavnej úlohe dostala za to cenu pre najlepšiu herečku v Cannes.
Normal Heart
réžia: Ryan Murphy
V čase, keď sa u nás prevláda ošiaľ okolo tradičnej rodiny, uvádza Cinmematik film HBO o gayaktivistovi, ktorý upozorňoval na nebezpečenstvo AIDS. Hlavnú úlohu hrá skvelý Mark Ruffalo.
Zbohom, jazyk
réžia: Jean–Luc Godard
Je to paradox alebo nevyhnutnosť, že jeden film v 3D už nakrútil aj JeanLuc Godard, hviezda francúzskej novej vlny? Intelektuál a filozof sa predviedol v Cannes s veľkým zmyslom pre humor.
Veľký večer
réžia: Benoît Delépine, Gustave Kervern
Na festivale to treba poriadne roztočiť a s týmito dvoma pánmi – režisérmi bude táto úloha zaručene splnená. V programe je ich retrospektíva a ich posledný film Veľký večer je punk, ako sa patrí.
kk
