Unikátny dokumentárny cyklus o ľuďoch, ktorí mali odvahu byť slobodní aj v čase neslobody, komplexne mapuje neoficiány kultúrny prúd s akcentom na jeho podiel pri boji za slobodu a demokraciu.
„Vznik tohto seriálu je okrem iného poslednou službou Ivana Magora Jirousa undergroundu,“ hovorí pre SME režisér Břetislav Rychlík. „Po jeho smrti som napísal rozčúlený list do televízie, kde šesť rokov vyhadzovali seriál z dramaturgických plánov. Asi sa zľakli, že ich bude Magor po smrti chodiť strašiť.“
Reč je o štyridsaťdielnom seriáli Fenomén Underground, ktorý začne Česká televízia vysielať tento piatok.
Rychlík ho napísal spolu s Františkom Čuňasom Stárkom a Jiřím Fiedorom a cyklus chce prvýkrát komplexne zdokumentovať undergroundovú kultúru ako jav kultúrno-historický, sociologický i politický.
„Myslím, že to dielo vzniklo skoro päť minút po dvanástej. Po prevrate tu bol celý rad dlhov, ktoré verejnoprávne médiá splácali a nikomu nenapadlo, že 'androš' a jeho história patria k fenoménom, bez ktorých by naša sloboda tiež nemusela byť. Respektíve ona by bola, ale nemala by také korenie divokej, slobodomyselnej a drsnej mládeže.“
Žiadne historky máničiek
Okrem Rychlíka a Fiedora sa na seriáli režijne podieľali aj Jana Chytilová a Václav Křístek. „Každý si písal scenár sám, ja som na začiatku veľa konzultoval s Martinom Machovcom, historikom undergroundu, a spisovateľom Janom Pelcom, aby to neboli historky starých zbrojnošov, v tomto prípade už oplešatených či mŕtvych máničiek, ale silné ľudské príbehy zasadené do kontextu doby,“ hovorí Rychlík.
Fenomén Underground preňho znamenal aj napriek tomu, že sa tejto problematike dlhodobo venuje, tri roky intenzívnej archeologickej práce. Nie však nad vykopávkami minulých rokov, ale nad živým a trvalým svedectvom pre budúcnosť o živote jednej subkultúry. „O fenoméne, ktorý nastavil svojou túžbou po slobodnom živote také silné zrkadlo komunistickej totalite, že musela jeho sympatizantov väzniť, terorizovať a vyháňať do exilu, až sám ten režim, postavený na násilí, musel vyčerpaním padnúť.“
Z nakrúcania na Hrádečku: zľava editorka diela Václava Havla Anna Freimanová, režisér Andrej Krob, ktorý v Divadle na tahu inscenoval počas normalizácie Havlove hry, spoluautor a režisér seriálu Břetislav Rychlík a kameraman Richard Krivda. FOTO - BOHDAN HOLOMÍČEK
Divoký východ
Celý cyklus je členený do siedmich sérií (korene undergroundu, kapely, osobnosti, vzťah k Charte 77, komunity, exil a ďalšie), v jednej z nich, venovanej regiónom, sú aj dva diely o dianí na Slovensku nazvané Nad Tatrou sa blýska a Divoký východ.
„Zaradenie a realizácia slovenských dielov boli mojím nápadom i osobnou potrebou, nakoniec Gusto Dobrovodský bol kamarát, s ktorým som chodil na legendárne Brízgalky, a môj dlhoročný brniansky herecký kolega a priateľ Jano Sedal je zasa slovenským vlasáčským výsadkom v českom undergounde. A neuveriteľne skvelí ľudia boli aj v Košiciach,“ dodáva Břetislav Rychlík.
Neprajníci sa už ozývajú
Viacero kľúčových postáv českých dejín, ktoré boli s undergroundom bytostne späté alebo sa podieľali na jeho činnosti, už nežije, niektorí z nich sú po ťažkých chorobách.
Podľa Rychlíka práve tvorba dielov o mŕtvych priateľoch bola najťažšia, hoci on, našťastie, si dlhé roky súkromne nakrúcal Jirousa, takže mal o ňom mnoho zaujímavého materiálu.
„U farára a pesničkára Sváťu Karáska, ktorý je po mŕtvici a veľa nehovorí, som si vymyslel koncept, že sme obchádzali miesta jeho životného príbehu a ľudia, ktorí to prežili s ním, rozprávali i ohovárali ho v jeho prítomnosti. A on robil len áno, áno, áno alebo nieee, tak to nebolo.“
Fenomén Underground vznikal v autentickom prostredí žijúcich aktérov, na festivaloch, v komunitách a na rôznych akciách, pričom tvorcovia využívali aj amatérske i oficiálne filmové materiály vrátane dobových propagandistických filmov či dokumentov vtedajšej Štátnej bezpečnosti.
„Záujem ľudí pomáhať nám bol úžasný, no ako to už v Česku býva, už teraz, keď ešte nikto seriál nevidel, sa ozývajú hlasy, ktoré celú prácu napádajú. Vrchol predstavila istá známa kunsthistorička, ktorá hovorí o sebamuzeizácii undergroundu,“ hovorí Rychlík.
„To je diskvalifikácia odboru, veď existuje dokument ako svedectvo a služba téme. Idiocia typu, že keď sa underground nafilmuje, nie je už undergroundom, svedčí o komplexoch. Underground je životný postoj, to nezmizne ani v časoch všemožných adorácií pseudoosobností či nakrúcaní na telefón. My skauti máme heslo: Skautom raz, skautom navždy... To platí aj pre 'androšov'.“
