Songs of Innocence je poctivá kolekcia pesničiek, no viac sa bude hovoriť o spôsobe ich vydania.
Kto používa program iTunes, v telefóne alebo v iPade mu pribudla novinka. Nový album skupiny U2. Írski rockeri sa opäť dali dokopy so spoločnosťou Apple a očakávaná trinásta štúdiová nahrávka sa stala najväčším prekvapením predstavovania jej noviniek. Nie je to náhoda ani žiadna charita, ale dobre vymyslená stratégia.
O aké peniaze ide?
Na prvý pohľad to nedáva veľký zmysel. Jedna z najznámejších svetových skupín ponúkne celý album zadarmo, navyše sa pripraví o možnosť získať najprestížnejšiu hudobnú cenu Grammy. Podmienkou tejto súťaže je totiž mať nahrávku komerčne dostupnú najneskôr do konca septembra, inak sa zaraďuje až do hlasovania na ďalší rok. Songs of Innocence má termín 13. októbra.
Ale U2 nepotrebujú ďalšie sošky, ani peniaze. Cien majú dosť a medzi multimilionárov patria už dávno (a to ešte s posledným turné 360° zlomili rekord v tržbách za počet predaných lístkov). Teraz zjavne chcú dostať svoju hudbu k čo najväčšiemu publiku a udržať sa medzi tými, o ktorých sa stále veľa hovorí. Predchádzajúci album No Line On Horizon (2009) sa totiž nepredával najlepšie. Nebol zlý, ale rozdelil kritikov aj fanúšikov. Niektorým sa zdal málo hitový, iným zase málo experimentálny.
S Apple sa už spojili v roku 2003, aj neskôr v rôznych charitatívnych kampaniach. V tomto prípade im to prinieslo najviac. Okrem päťstomiliónového publika, ktoré má ich novinku k dispozícii, získali veľkú pozornosť a za to, že firme dali mesačnú exkluzivitu, podľa portálu Billboard ušetrili na reklamnej kampani sto miliónov dolárov.
Ešte nikdy doteraz nedostalo toľko fanúšikov novú nahrávku naraz. Samozrejme, nie každý, kto si kúpil produkty Apple, je fanúšikom U2 a nie každý fanúšik kapely ich používa, ale tí ostatní nemusia čakať až do 13. októbra na oficiálne vydanie albumu. Už sa dá stiahnuť aj na internete. Takže to nie je diskriminácia časti fanúšikov, skôr nový marketingový model.
Úplne nový však nie je. Podobne prekvapivo už nový album cez iTunes vytiahla aj speváčka Beyoncé, Prince zase svoju novinku pribalil zadarmo k britským novinám a aj vďaka tomu si zabezpečil sériu 21 večerov v londýnskej O2 aréne. Muzikanti sa len prispôsobujú digitálnej ére rýchlejšie než vydavatelia.
Najosobnejšia nahrávka
Ako vlastne znie trinásta štúdiovka írskej kapely, naznačili už predchádzajúce nové skladby Ordinary Love a Invisible. Prvá sa objavila vlani v soundtracku k filmu o Nelsonovi Mandelovi – je to tradičnejšie U2, akurát viac klávesov než gitár, trochu inú, elektropopovejšiu polohu priniesol vo februári singel Invisible. Pri ňom spevák Bono hovoril, že sa snažili zaspomínať, prečo vlastne kedysi chceli mať kapelu. Púšťali si znovu svoje idoly Ramones, Kraftwerk a Clash.
Na albume tieto dve skladby nakoniec nie sú, ale Songs Of Innocence akoby miešal obe polohy U2, pričom spojivom sa stala autobiografická línia textov. „Rozhodli sme sa urobiť najosobnejšiu nahrávku,“ vysvetľoval Bono magazínu Rolling Stone. „Znovu si uvedomiť vzťahy v kapele, naše priateľstvá, naše rodiny. Celé je to o prvých cestách – geograficky, duchovne aj sexuálne.“
Mohlo by sa zdať, že pri intímnych témach je lepšie spolupracovať s overenými menami, no stal sa opak. V štúdiu tentoraz neboli Brian Eno, Daniel Lanois ani Rick Rubin. Len jeden z doterajších producentov – Flood, ku ktorému pribudli Danger Mouse (Gorillaz, The Black Keys) a Paul Epworth (Adele).
Úvodným viachlasným refrénovým popevkom sa kapela zjavne chcela vyhnúť chýbajúcemu „štadiónovému“ hitu na predchádzajúcom albume. The Miracle (of Joey Ramone) je chytľavá vec so zaujímavým zvukom gitary. No pokračovanie v duchu revolučného albumu Achtung Baby (1991) sa nekoná. Prichádza melancholická atmosféra v štýle With Or Without You, po nej tradičnejší poprock, potom opäť baladický blok striedajú svižnejšie tempá.
Nové sú len zvuky
Bono sa vyznáva z lásky ku svojim raným hudobným vzorom (prekvapia The Beach Boys), dojemne spomína na matku, ktorú stratil už v štrnástich („Drž ma pevne / Mám v sebe tvoje svetlo“) aj vykresľuje drsné obrázky írskej ulice po vybuchnutí bomby.
Po textárskej stránke je to naozaj veľmi osobný album, ale hudobne ide viac na istotu než revolučne. Odvahu hľadať nové polohy ukazujú len zvuky znejúce v intrách a medzihrách, inak je to často len čakanie na refrén, ktorý občas navodí pocit, že takúto melódiu ste už od U2 (alebo od niekoho iného) počuli.
Názov odkazuje na rovnomennú kolekciu básní Williama Blaka z roku 1789. Ten vydal po Piesňach nevinnosti Piesne skúsenosti a práve Songs of Experience má byť podľa Bona názvom ďalšieho albumu U2. Kým na aktuálnej nahrávke kapela viac spomína na detstvo, jej pokračovanie má priniesť súčasný pohľad na svet očami päťdesiatnikov. Tá by mohla priniesťväčšiu hudobnú odvahu.
