Peter Trník, František Kovár, Tomáš Maštalír/Lukáš Latinák a ďalší * Premiéra: 23. a 24. 11. 2002 v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave
Kto tu vládne? Kde sú peniaze? A ako sa to skončí? Vyslúžilec všetkých ruských vojen v nenapodobiteľnom podaní Juraja Slezáčka s neomylnou istotou opilca kladie tie najzákladnejšie otázky. Najnovšia hra v Amerike žijúceho Janusza Glowackého mala svoju poľskú premiéru len v januári 2000. Práve v týchto dňoch ju „otvárajú“ v New Yorku. A aby sme nezabudli, aj v Bratislave.
Glowacki vo Štvrtej sestre síce naráža na Čechova, nerobí však z neho paródiu. Za sto rokov sa nič nezmenilo, len sny sestier sa zmenili na nočné mory. Už ani na istotách sveta, akými boli dobré bábušky, sa nedá stavať. Depresiu majú už aj mafiáni. A keď má človek depresiu, tak pije, a keď pije, aj fajčí. Rusko akoby roztrhané besnými psami, na obzore sa nečrtá nijaká spravodlivá svetová vojna, služby zdraželi a dcéry nepovydávané. A pritom sú to také milé dievčatá. Skutočné princezné. Alebo prostitútky za 600 dolárov?
Scéna Petra Čaneckého presne vystihuje mieru realizmu i surrealizmus obsiahnutý v texte. Veľké plátno natiahnuté cez celý portál zintímnilo priestor a zároveň dodalo hre ďalší, priam filozofický rozmer. Aj kostýmy majú charakter výrazného, silného znaku. Zuzana Marošová ako nevesta, Ľuboš Kostelný ako prostitútka v červenej sukničke či mafián s bielym šálom zostanú ešte dlho pred našimi očami. Širokouhlé plátno akoby celý čas čakalo na premietnutie nejakého krásneho filmu. V pôsobivom svetelnom dizajne sa však neobjaví nijaká Pretty Woman, len hrozivé prízraky nešťastia. Osudy troch sestier znásobujú ich tiene. Za touto štvrtou stenou cítime milióny ďalších sestier, ktorým podobne zostáva len bezmocný smiech. Takže, kam teraz? V Moskve sme už boli. Do New Yorku?
Každá zo sestier si počas hry prežije intenzívne svoj krátky príbeh o láske. V snahe dostať sa za vodu nemajú veľmi na výber: politici, cudzinci, mafiáni. Ešte aj ten John s krásnym priezviskom Freeman klame, hoci by nemusel. Celý svet sa točí v jednom krutom kole, raz nedáte tigrovi najesť a vlnu kanibalizmu už nezastavíte.
Zinscenovanie Glowackého Štvrtej sestry je výborným dramaturgickým počinom. Režisér Emil Horváth navyše spracoval text inteligentne a citlivo. Herci nezahodili ani jednu z tragikomických replík. Okrem samotných sestier (Ingrid Timková, Michaela Čobejová, Zuzana Marošová) vyniká predovšetkým Tomáš Maštalír ako mladý podnikateľ.
Na tento kus by mali ísť predovšetkým tí, ktorí v divadle nikdy neboli. Pretože toto už ani nie je divadlo. Tu prežije len ten, kto má na sebe nepriestrelnú vestu od Versaceho.