K úplnému dokončeniu ešte chýba pol milióna eur, no žilinská Nová synagóga je pripravená opäť ukázať divákom, ako napreduje.
Pred dvoma rokmi zvolali novinárov a oznámili, že z opustenej žilinskej synagógy, jednej z našich najvýznamnejších pamiatok, urobia galériu súčasného umenia. Znelo to absurdne, nereálne.
Marek Adamov zo združenia Truc Sphérique, ktoré stojí za úspešným kultúrnym centrom Stanica Žilina-Záriečie, to vtedy vysvetlil po svojom: „Celé je to veľmi jednoduché.“ Fedor Blaščák k tomu pridal pomerne jasné predstavy o programe a architekt Martin Jančok doniesol hotové vizualizácie, aby sme videli, ako sa zo synagógy stane galéria. Všetko čierne na bielom. Náklady odhadli na milión eur a čas na dva roky.
Odvtedy sa veľa pôvodných plánov zmenilo. Niečo však ostalo rovnaké: hoci je rekonštrukcia v polovici, stále sa zdá, že to nemôže byť pravda.
Je to totiž niečo, s čím sme sa na Slovensku doteraz nestretli. Miera verejného záväzku a objem financií, aké sa tímu Novej synagógy podarilo získať, sú minimálne ukážkou toho, že veci sa dajú robiť úplne inak, než sme boli zvyknutí.
O týždeň to všetko môžete vidieť naživo priamo v synagóge, ktorej vybielené steny pokreslí svetoznámy rumunský umelec Dan Perjovschi.
Nová synagóga je do polovice biela, vrchná časť bude zreštaurovaná do pôvodnej podoby podľa návrhu jej autora Petra Behrensa.
Spolovice hotová
„Sme v polovici rekonštrukcie a už naisto vieme, že skôr alebo neskôr to celé dokončíme,“ hovorí Marek Adamov. „Teraz je dôležité, či dostaneme Nórske fondy, o ktoré sa uchádzame. Ak by sme získali požadovaných 300-tisíc eur, urobíme vonkajšiu fasádu a dokončíme reštaurovanie interiéru.“
Ešte stále to nebude plná suma, ktorú synagóga potrebuje, no jej financovanie stojí od začiatku na kombinovaní rôznych zdrojov. Prispievajú celkom malé aj tie najväčšie firmy pôsobiace v Žilinskom kraji, granty čerpajú z Európskej únie, ministerstva kultúry a popritom je stále otvorená aj verejná zbierka.
„Doteraz mali Pootvorenia synagógy iný charakter – hrali sme tu bedminton, urobili sme módnu prehliadku, boli tu koncerty. Teraz po prvý raz otvárame synagógu ako galériu s trojmesačným výstavným programom, a to môže byť nový impulz – pre nás aj pre verejnú zbierku.“
Dopoly biela
Architekt Martin Jančok menil svoj návrh rekonštrukcie postupne, ako sa zvnútra odnášali roky stavebných zásahov a nánosov. „Postupne sme sa prepracovali od odvážnych, možno naivných predstáv až k omnoho rafinovanejším návrhom,“ hovorí Jančok. Nateraz dospel k rozhodnutiu, že ďalšie architektonické zásahy už synagóga nepotrebuje. „Všetka dôležitá architektúra tu už je.“
Aby predsa len odlíšili a vymedzili synagógu s novou úlohou kunsthalle, nastriekali jej múry do výšky šiestich metrov nabielo. „Som z tohto návrhu nadšený,“ hovorí Adamov. „Vrchnú časť synagógy zreštaurujeme do pôvodnej podoby podľa návrhu jej autora Petra Behrensa, spodná časť bude biela. Uvidíme, ako a či to bude fungovať. Je to experiment.“
Interiér s dielom Mariána Grolmusa a aktuálna vonkajšia podoba synagógy.
Veľké plány
Členovia tímu Novej synagógy priznávajú, že na začiatku si neuvedomovali, aký veľký pocit zodpovednosti a verejného záväzku na seba berú. Medzičasom sa s týmto pocitom stotožnili a dnes je už iba niekde v pozadí. Realitou je každodenná práca.
„Keď hovoríme o synagóge, nehovoríme len o nejakom projekte, na ktorom robíme. Hovoríme o našich životoch. Hovoríme o tom, ako ich chceme prežiť. Celá táto stavba je naplnená prežívaním skupiny ľudí, ktorá do nej dáva všetko, čo vie,“ hovorí Fedor Blaščák.
„Vlastne je to jednoduché. Niečo nám vyjde, v niečom sa pomýlime a popritom si uvedomujeme, aké je dôležité udržať si fascináciu, zvedavosť a odvahu. Máme veľké plány, hoci na ne nemáme rozpočet. Ale to sa napokon vyrieši, dôležité je, aký obsah dokážeme ponúknuť verejnosti. Nebudú to žiadne povinné jazdy. Chceme spolupracovať s ľuďmi, ktorí nás bavia, s ktorými si rozumieme a ktorým veríme,“ hovorí Blaščák.
Počas predošlých Pootvorení už bola v Novej synagóge módna prehliadka aj koncerty.
Živé miesto
Marek Adamov si však uvedomuje, že ich snaha nemusí automaticky prelomiť bariéru medzi divákmi a súčasným umením.
„Otvoríme výstavu, ale dôležité je, čo s ňou urobíme potom, ako o nej budeme hovoriť. Nechcem to nazvať nijakým lektorským programom – ľudia nie sú hlúpi, aby potrebovali niečo vysvetľovať. Skôr to potrebujú nejako odomknúť, aby si umenie začali užívať,“ hovorí Adamov.
„Ak sa nám podarí vytvoriť miesto, kde sa budú cítiť dobre, tak im to celé uľahčíme. Chceme, aby sa synagóga stala súčasťou života, aby nikto nemal pocit, že toto miesto nie je preňho. Aj Stanici sa mnohí najprv vyhýbali, potom tam prišli, najprv nie za kultúrou, ale napríklad na pracovný seminár či stretávku a zistili, že sme v pohode. Že u nás sa nemusia báť, dokonca ani otvoriť ústa, a vrátili sa.“
Kreslí intelektuálne grafiti
Rumunský umelec Dan Perjovschi je už v Žiline. Na steny Novej synagógy bude až do otvorenia kresliť Vybrané správy.
„Bude to Perjovschého klasické dielo – jeho kresby sú výstižným komentárom a súčasne karikatúrou politických, kultúrnych a spoločenských udalostí. Sám svoje diela nazýva 'intelektuálne grafiti',“ hovorí kurátor Novej synagógy Fedor Blaščák.
Vernisáž výstavy, ktorá sa uskutoční budúci štvrtok, bude zároveň diskusiou na aktuálnu tému. „Budeme sa venovať dianiu na Ukrajine a v Rusku, kde sa Perjovschi odmietol zúčastniť na prestížnej výstave Manifesta v Petrohrade,“ hovorí Blaščák. „Chceme sa rozprávať o téme umeleckého aktivizmu, o jeho limitoch, o prejavoch morálnych záväzkov aj konkrétnych politických agendách.“
Výstava Perjovschého odštartuje trojmesačný výstavný program, ktorý sa na seba bude nabaľovať. Jeho súčasťou budú aj ďalšie diskusie a umelecké intervencie, po nich príde na rad výstava finalistov Ceny Oskára Čepana a výstava, ktorá vzniká v spolupráci s galériou v Zlíne.
„V podstate po prvý raz spúšťame takmer štandardnú galerijnú prevádzku so sprievodnými programami a všetkým, čo k tomu patrí,“ hovorí kurátorka Katarína Gatialová.
Popritom paralelne funguje i galéria Plusmínusnula, ktorá je od mája už aj fyzicky súčasťou synagógy. „Tento týždeň sme otvorili výstavu Kianoosha Motallebiho, do konca roka ešte chystáme výstavy Jakuba Hošeka a Pavlíny Fichta Čiernej, ktorá pochádza zo Žiliny,“ hovorí Gatialová.
(jem)
