Román Sándora Máraia nepotreboval pre svoj úspech veľký film. Ale škoda, že nie je. Veľmi ho chcel nakrútiť Miloš Forman - príbeh ho priťahoval, lebo vraj súznel s niečím, čo sa mu v živote stalo. Našťastie je tu divadelná hra, ktorú ľudia napodiv stále navštevujú. Sviece dohárajú, divadlo žije.
Bola poľovačka. V diaľke na čistinke sa zjavil krásny paroháč. Henrik ho sledoval so zatajeným dychom. Stál iba pár krokov pred Konrádom, ktorý za jeho chrbtom nabil pušku. Henrik sa neobzrel, hoci v tej chvíli s istotou vedel, že Konrád nenamieril na zviera, ale na jeho hlavu. Stuhol, no ani sa nepohol. Jeleň sa vzápätí vyplašil a skočil do húštiny. Konrád spustil pušku. Zmeškal si to – povedal mu pokojne Henrik. V ten večer ešte všetci traja spolu večerali, no v Henrikovi ožila mučivá predstava: Kristína už po ňom netúži.
