Oltár ženy v rukách davu
Alex Mlynarčík bol v 50. rokoch vo väzení za ilegálne opustenie Československa, v uvoľnenejších 60. rokoch už mohol vystavovať. V roku 1994 mal mať výstavu v Slovenskej národnej galérii, no zrušili ju.
Takže jeho aktuálna výstava v Mirbachovom paláci v Bratislave je na domácej pôde prvá po polstoročí.
O objekte Lola II. hovorí sám autor: „Niekto si pomyslí, že som úchylný alebo erotoman, ale trošku som sa snažil búrať tabu. Celé dejiny výtvarného umenia, od pravekých venuší dodnes, sú totiž popretkávané poklonou žene.“
V roku 1964 sa Mlynárčik zoznámil v Paríži s významným teoretikom umenia Pierrom Restanym, ktorý neskôr napísal jeho monografiu. Restany bol teoretikom Nového realizmu a zakladateľom rovnomennej skupiny. Smer, ktorý sa formoval od konca 50. rokov 20. storočia, reagoval na prevládajúcu abstrakciu. Noví realisti využívali vo svojej tvorbe obyčajné, už vytvorené veci a zapájali do procesu aj divákov.
Lola II. má na tele množstvo nápisov, ktoré tam zanechali ľudia, návštevníci Parížskeho bienále, na ktorom sa Alex Mlynárčik (s Lolou) v roku 1967 zúčastnil. „Písanie je mojou špecialitou. Odchodom do Paríža som sa dostal do úplne iného sveta a uvedomil som si, aké je dôležité, aby mal výtvarník obecenstvo. Preto ho pozývam na spolutvorbu. To je jediný kľúč,“ vysvetľuje.
Podľa Ivana Jančára, kurátora aktuálnej výstavy, je Mlynárčikov prístup k publiku výnimočný. „Zatiaľ čo iní umelci si z divákov urobili aktérov vlastných akcií, Alex nechával na ľudí, čo vytvoria.“ Každý zanechal stopu, akú uznal za vhodnú. Lola II., objekt v tvare krídlového oltára, je aj pripomienkou Byzancie, v ktorej sa často používalo zlátenie. Otváraním krídel ženské torzo vyzliekame. Na tele objavíme hrací strojček, ktorý nemá inú funkciu, ako vniesť do tohto „sakrálneho“ výjavu trochu veselosti.
Dielo: Lola II., 1966 - 1967, kombinovaná technika, 140 x 130 x 20 cm, súkromná zbierka
Výstava: ALEX MLYNÁRČIK, Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, 11. septembra 2014 - 9. novembra 2014
