Scenár nepatrí k najvydarenejším, namiesto zostručnenia či prerozprávania príbehu v literárnej predlohe mnohé ignoruje a necháva nevypovedané.
Na izolovanej náhornej plošine funguje sťaby utopické ľudské spoločenstvo v dostatku, mieri, bez zločinnosti a konfliktov. Obyvatelia prijímajú rozhodnutia vlády – a vláda, personifikovaná hlavou rady starších (Meryl Streep) rozhoduje o všetkom.
Od pôrodnosti cez vzdelanie a povolanie až po odchod starých ľudí „na zaslúžený odpočinok“.
Úvod pripomenie Harryho Pottera: tínedžer Jonas (Brenton Thwaites) podstúpi verejné určovanie profesií. Nestane sa ani opatrovateľom detí ani pilotom, ale novým nástupcom Darcu.
Má od svojho zachmúreného predchodcu (Jeff Bridges), žijúceho v odlúčení od spoločnosti, prevziať všetky vedomosti. Pamäť ľudstva, o ktorej zvyšok obyvateľov netuší. Lebo spoločnosť vôbec nie je utopická, práve naopak: v mene pokoja oberá obyvateľov o pamäť, sny, city, vášne, umenie, slobodnú vôľu, ba dokonca aj o vnímanie farieb.
Chlapec opäť zachraňuje
Jonas poznáva pravdu, začína chápať, čo sa deje s neperspektívnymi batoľatami i s nepotrebnými starými ľuďmi. Spoznáva hudbu i lásku, nenávisť i smrť. Uvedomuje si, že obyvatelia sú utlmovaní dávkami medikamentov aj zložitejším, nevysvetleným spôsobom hraničiacim s mágiou.
V „realistickej“ rovine, zobrazujúcej dystopický svet bez pamäte a emócií, je film presvedčivý a do istej miery aj originálny. Hoci prechod od čiernobieleho k farbe ako symbol sebauvedomovania a oslobodzovania sme už videli vo fantastickej komédii Pleasantville (1998). Architektúru, dopravu, usporiadanie spoločnosti a ďalšie atribúty vykresľuje Darca nápadito, no selektívne: nedozvieme sa, ako a prečo súčasný stav nastal, odkiaľ prichádza jedlo, kam sa podieva „odpad“.
Jonas koná z osobných aj vyšších dôvodov. Chce zachrániť obľúbené bábätko, v ktorom tuší spriaznenú dušu, ale aj rovesníčku do ktorej sa zaľúbil a tým ju uvrhol do nebezpečenstva. Chce pomôcť starému Darcovi, no zároveň túži zmeniť celé spoločenstvo, lebo si uvedomuje jeho nenormálnosť.
Záslužné, banálne
Nemusí skántriť draka, zneškodniť lorda Voldemorta, vypnúť centrálny počítač alebo vyradiť z činnosti vysielač zhubného žiarenia. Stačí, aby niekam išiel. Podstúpil púť. Prekročil hranice známeho sveta – reálne i mystické.
Film neodieva kostru tézy do mäsa príbehu, necháva ju obnaženú, takže divák si nemusí dotvárať len druhý, ale aj prvý plán – dej. Lois Lowryová, autorka predlohy, pred dvoma desaťročiami považovala za dôležité povedať deťom, že harmonický svet je duálny. Že svetlo nemôže byť bez tmy, teplo bez chladu, šťastie bez žiaľu, láska bez nenávisti. Záslužné. Banálne.
Našťastie Darca ponúka atraktívny obraz, pôsobivú hudbu i herecké výkony, takže dospelých nezunuje.
Recenzia/film
Darca
The Giver
USA 2014, 89 minút
Réžia: Phillip Noyce
Hrajú: Brenton Thwaites, Jeff Bridges, Meryl Streep, Alexander Skarsgaard a ďalší
Premiéra v SR: 11. septembra
