Anglický spevák Robbie Williams visí na obálke svojho nového albumu Escapology dolu hlavou zo žeriava. Nohy má zviazané, ruky rozpažené, pod sebou veľkomestskú krajinku s mrakodrapmi, nad ktorou práve zapadá slnko. Ako sa z tej polohy vyslobodí, to nás nemusí trápiť. Môžeme mu pri tomto jeho dobrovoľnom vystúpení na lane bez strachu asistovať a tešiť sa z jeho hudby. Jeho nový album je udalosťou aj bez dvestopäťdesiatich prihlásených novinárov, sklených pohľadov mnohých žien a uzavretého schodiska pred britským veľvyslanectvom v Berlíne, kde Williams prednedávnom predstavil nový album.
Ale titul môže vzbudiť naše rozpaky. Na čo sa hrá tento muž, ktorý sa sám dosť neskoro, v podstate až teraz vyslobodil zo svojej minulosti člena chlapčenskej skupiny Take That a jej nenávideného manažéra Nigela Martina-Smitha? Za posledných desať rokov zaznamenal viac pádov než iní ľudia za celý život. Hystericky oslavovaný, aj kruto vysmievaný muž, ktorý nenávidel sám seba a dlho vôbec nevedel, že disponuje zvláštnym talentom.
Teraz si na seba navliekol putá. Lasvegaská zásada káže šoumenovi, ktorý chce ovládať svoje publikum: „Musíš baviť naozaj každého!“ Robbie Williams vystriedal vzor - už nie je Sinatra, ale Houdini. Nápad k tomuto titulu dostal raz cestou autom do Hollywoodu. Vydavateľstvo EMI, ktoré si ho za rozprávkové peniaze znovu pripútalo, to komentovalo slovami: „An Escapologist. Zabávač špecializovaný na to, že sa sám vyslobodzuje spod príkrovov.“
Robbie Williams sa naučil triezvo znášať toto cirkusové šteklenie nervov - veď bol sám nejaký čas v cirkuse. Drogami strihnutým únikom minulých čias sa vyhol. Teraz sa cvičí v umení sebaovládania. Pravdaže je Escapology ďalšou kapitolou v jeho kariére. Po jeho veľkom výlete do swingu by davy jačali aj z menej vydareného albumu. Ale on sa vrátil v kostýme, v ktorom má ešte o kus lepšiu postavu než v Sinatrovom obleku, so suverenitou, akú jednoducho nik ani nečakal.
Z radu štrnástich starostlivo naaranžovaných piesní vytŕča Monsoon. Nie je to teplý dáždik, ale pieseň tvrdá ako kyjak, primitívny a opojný rock a najpresvedčivejšia skladba z tvrdého mainstreamu posledných rokov. Robbie Williams v nej zúrivo vykladá o živote, ktorý pre neho nemá cenu.
Escapology je aj so všetkou jej silou poznačená pesimistickými podtónmi, búrliváctvo predchádzajúcich nahrávok, ktoré mu kritika nevedela odpustiť, je už stlmené. V patetických baladách, ktoré sú z celého albumu najwilliamsovskejšie, a ktoré si nárokujú na dedičstvo Eltona Johna, mu odvaha k zúfalstvu, tryskajúca z tvrdších skladieb, úplne chýba. Skladby ako Feel, Sexed Up a Love Somebody sú dokladmi beznádejne do seba zaľúbeného odsúdenca na večnú vnútornú nudu, neschopného lásky.
EDWIN GRASSMEIER
