Film V tichu o židovských hudobníkoch, ktorým fašizmus zasiahol do života, nemá tradičný príbeh. Je to skôr obrazová báseň, ktorú treba precítiť.
Film Zdeňka Jiráského V tichu pripomína Tančiareň Ettore Scolu i jej slovenskú divadelnú podobu, ale témou, náladou, kombináciou autentických a inscenovaných záberov aj chorvátsku vojnovú drámu režiséra Branka Ivandu Lea a Darija.
Tá vznikla síce v roku 2011, ale spoločnosť Europe Film, ktorá je zároveň aj distributérom snímky V tichu, ju do kín uviedla len pred mesiacom.
Pravdaže, Jiráského novinka nie je ani kópia, ani napodobenina, ale originálny, zrelý a suverénny filmový experiment, aký v našej kinematografii nemá obdobu.
Z denníka Agáty Schindlerovej
Námetom sa stala práca historičky Agáty Schindlerovej o hudobníkoch židovského pôvodu:
Baletka Alica Flachová (Ema Dobešová a Valéria Stašková) prežila takmer štyri roky v koncentračných táboroch. Po návrate sa stala primabalerínou Slovenského národného divadla.
Pianista a dirigent Karol Elbert (Jan Čtvrtník) sa z koncentračných táborov vrátil s podlomeným zdravím. Stal sa dirigentom bratislavského divadla Nová scéna a autorom mnohých slovenských evergreenov.
Skladateľ, dirigent, klavirista a hudobný riaditeľ drážďanskej činohry Arthur Chitz (Ján Gallovič) zahynul v pracovnom tábore.
Klaviristka Edith Kraus (Judit Bárdos) prežila koncentrák a stala sa profesorkou na School of Music v Tel Avive.
Film okrajovo mapuje aj osudy kedysi populárneho mužského speváckeho sexteta Comedian Harmonists. Jeho dramatický príbeh však už viackrát spracovali iné filmy, naostatok v réžii Josepha Vilsmaiera v roku 1997.
Slová, slová, slová
Pôvodný zámer nakrútiť dokument s hranými sekvenciami sa vyvinul až do výslednej podoby obrazovo-hudobnej poézie s výrazným podielom tanca. V poldruhahodinovej snímke nie sú žiadne dialógy.
Osudy postáv sú rozprávané paralelne, chronologicky, cez inscenované aj dobové zábery, realistické i metaforické obrazy, hudbu, tanec, step, ruchy, titulky – a vnútorné monológy. V dlhometrážnom hranom filme je to odvážne, riskantné riešenie.
Vďaka dôslednému výberu lokácií, výnimočnej výprave, vhodnému obsadeniu, vizuálnej nápaditosti, práci s obrazovými i hudobnými motívmi a refrénmi, kamere, strihu, pôvodnej aj prebranej hudbe sa totiž monológy stávajú do značnej miery redundantnými, nadbytočnými.
Brzdia dobre naštartovaný rozlet diváckej predstavivosti prvoplánovosťou, doslovnosťou, občas štylistickou aj interpretačnou neobratnosťou, sem-tam i čechizmami (režisér Zdeněk Jiráský je aj autorom scenára).
Napriek téme V tichu nie je dokument o role a význame židovských hudobníkov. Neprináša nové poznanie ani netušené fakty a súvislosti. Bez dialógov a dramatickej stavby, bez tradičného príbehu, ho však sotva možno nazvať drámou. Nedáva možnosť zblížiť sa s postavami, obľúbiť si ich, súcitiť sa s nimi. Neanalyzuje. Nesúdi.
Dokument? Dráma? Báseň!
Viac ako na racio sa orientuje na city a pocity, s kultivovaným, motivovaným a vzdelaným divákom komunikuje výsostne filmovou rečou emócií, univerzálnou a zrozumiteľnou aj bez slov.
Dúfajme, že nájde dostatok takéhoto publika a neskončí v tichu diváckeho nezáujmu.
Prvé publikum už získal na internete
Na kampaň treba myslieť skôr, vraví producentka filmu Lívia Filusová. Reakcie publika testovala na americkom portáli Kickstarter, uvidí ich aj na niekoľkých festivaloch.
Úspech film 38 o Pavlovi Demitrovi je skôr vzácny úkaz. Málokedy sa stane, že sa na slovenský film už počas prvého víkendu vyberie takmer päťdesiattisíc ľudí. V tomto prípade bol na to dosť zrejmý a špeciálny dôvod – Demitrova popularita.
Film V tichu prichádza s témou, ktorá zrejme na divákov nezapôsobí tak jednoznačne a aj jeho forma je experimentom, ktorý u nás ešte nie je vyskúšaný.
Producentka Lívia Filusová to sama začala testovať už pred mesiacmi. Bola spomedzi slovenských filmárov prvou, kto sa na americkom portáli Kickstarter pokúšal získať peniaze od neznámych ľudí. Zisťovala, či sú ochotní investovať práve do takého diela, či ich zaujíma.
„Najprv sme si pozreli, aké projekty už našli u ľudí podporu a aké zase nie. Premysleli sme si prácu s fotografiami, trailermi, novými informáciami z nakrúcania. Pochopili sme, že je dôležité, aby ľudia v našom príbehu cítili silný osobný element,“ hovorí Lívia Filusová.
Jej film stál 400-tisíc eur a audiovizuálny fond prispel sumou 228-tisíc. Na kickstarteri zbierala peniaze jeden mesiac, cieľová suma bola desaťtisíc dolárov. Bolo to vlani na jeseň a vlastne už vtedy sa začínala kampaň filmu, jeho facebooková stránka bola a je odvtedy živá.
„Naši producenti zatiaľ kampaň podceňujú, maximálne mesiac pred premiérou zverejnia bilbordy alebo pošlú do televízie reklamné šoty,“ hovorí Filusová. „Je to neskoro, kampaň treba začať už pri písaní scenára a vytvárať si komunitu ľudí, ktorá s ním začne žiť už dlho pred premiérou.“
V tichu vychádza zo zápiskov muzikologičky Agáty Schindlerovej, ktorá mapovala osudy židovských hudobníkov s tragickým osudom. Jej predstavy o „krásnom filme“ naplnil režisér Jiří Jirásky, držiteľ Českého leva za drámu Poupata. Najmä v druhej časti sa z filmu V tichu stáva akási meditácia nad extrémnymi podobami života.
Svetovú premiéru mal v júli na festivale v Karlových Varoch, ktorý tradične mapujú filmové periodiká ako Variety alebo Hollywood Reporter – a tam, sa už o ňom aj písalo.
Ešte ho čaká cesta na festival v Solúne, Chicagu či na najväčšom ázijskom festivale v juhokórejskom Pusane.
KK
