Vo veku 90 rokov zomrela novinárka a spisovateľka Agneša Kalinová. Pracovala v časopise Kultúrny život, po vynútenej emigrácii do Nemecka v Rádiu Slobodná Európa.Hlas Slobodnej Európy: Nehádžem celé Slovensko do jedného vreca
BRATISLAVA. Novinárka a spisovateľka Agneša Kalinová zomrela vo štvrtok v skorých ranných hodinách vo veku 90 rokov.
Priatelia ju volali Agi a hoci jej život tvrdo poznačili takmer všetky divoké politické premety druhej polovice 20. storočia, všetko brala s nadhľadom a humorom.
Až do deväťdesiatky, ktorú oslávila v júli bola vždy nesmierne vitálna noblesná dáma, plná pozitívnej energie a vnútornej slobody. Tak si ju budú všetci pamätať.
Prežila sedem životov
Poskytla viacero rozhovorov, ale zo žiadneho sa o nej (aj o Slovensku) nedozviete toľko ako z knihy Mojich 7 životov, ktorá vyšla v roku 2012.
Názov je úplne výstižný, Agneša Kalinová totiž naozaj prežila niekoľko životných príbehov. Nie sú to klasické memoáre, ale voľne plynúci rozhovor, ktorý na niekoľkých stretnutiach zaznamenala Jana Juráňová.
Jedna z najsilnejších kníh aké boli u nás vydané ponúka mrazivé čítanie, v ktorom do osobného príbehu mladého dievčaťa aj zrelej ženy neustále vstupujú veľké dejinné zvraty.
Momentky šťastného detstva na východe Slovenska, drsná zrážka s nacistickým holokaustom, prežitie vojnových hrôz bez rodiny v kláštore v Budapešti, krátku mierová eufória, politické procesy, nádejné obdobie do augusta 1968, následný normalizačný psychoteror, ktorý prinútil celú rodinu odísť do Nemecka a pripravil ju o otca a manžela.
Po novembri 1989 zostala žiť v Mníchove, ale na Slovensko sa pravidelne vracala.
Do videnia v lepších časoch
Kalinovci patrili medzi najznámejšie kultúrne osobnosti. Manžel Ladislav Kalina bol spisovateľom, prekladateľom, scenáristom a humoristom, ona začala v roku 1948 písať filmové kritiky do rôznych novín a časopisov (Pravda, Kino, Film a doba, Náš film, Film a divadlo, Filmové a televizní noviny, Nové slovo).
Od roku 1952 bola redaktorkou týždenníka Kultúrny život, ktorý sa v 60. rokoch zasadzoval za liberálnejší prístup v literatúre a umení.
Po jeho zákaze po auguste 1968 sa stala slovenskou redaktorkou pražského dvojtýždenníka Filmové a televizní noviny, ktorý od roku 1970 tiež nemohol vychádzať. Nesmela publikovať, uverejňovať preklady a zamestnať sa v akomkoľvek odbore súvisiacom s kultúrou.
Pracovala ako prekladateľka počítačových manuálov z angličtiny a z nemčiny, v roku 1972 bola tri mesiace vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z podvratnej činnosti, na jeseň 1978 dostala povolenie vysťahovať sa s rodinou do Mníchova. Aj vtedy sa prejavil typický nadhľad rodiny Kalinovcov - pred odchodom sa odfotila s úsmevmi na balkóne svojho bytu a priateľom vyrobili z fotografie pohľadnicu, na ktorú napísali "Rozhodli sme sa v rámci akcie Za krajšiu Bratislavu presťahovať sa do Nemeckej spolkovej republiky. Do videnia v lepších časoch v sobotu večer o pol šiestej!“".
V Nemecku Agneša Kalinová nastúpila ako komentátorka v českom a slovenskom vysielaní rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Vo svojich pravidelných príspevkoch sa venovala predovšetkým dianiu v Československu. V Slobodnej Európe pôsobila až do roku 1995.
Na otázku, prečo sa nepresťahovala nazad na Slovensko, odpovedala: "Prirodzene, napadlo mi to, ale dcéra už vtedy bola vydatá v Anglicku a manžel, ktorý obetavo zorganizoval našu emigráciu, už nežil. Bola som v penzijnom veku, tak som si povedala, že začínať nový život, novú kariéru je neskoro. V Nemecku som pritom ešte mala možnosť pracovať v Slobodnej Európe. Som však šťastná, že môžem zase kedykoľvek prísť do Bratislavy na Slovensko."
Zbohom, krásna usmievavá kamarátka a kolegyňa.
Prečítajte si ako na Agnešu Kalinovú spomínajú priatelia a známi >>
Rodina Kalinovcov na fotografii z roku 1978 pred svojou emigráciou.
