SME
Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Zbohom, moja krásna usmievavá priateľka

Na novinárku a spisovateľku Agnešu Kalinovú spomínajú Ľuba Lesná, Ján Štrasser, Albert Marenčin a Daniel Bútora.

Posledný spoločný portrét rodiny Kalinovcov na Slovensku. Vznikol na balkóne ich bytu v roku 1978.Posledný spoločný portrét rodiny Kalinovcov na Slovensku. Vznikol na balkóne ich bytu v roku 1978. (Zdroj: ARCHÍV A. K.)

Správa o jej smrti ma zastihla nepripravenú. Vo štvrtok ráno o siedmej mi cengla jedna z najsmutnejších esemesiek v telefóne od Aginej dcéry Julky: Mama asi pred hodinou zomrela, píše Ľuba Lesná.

Pri takých pozitívnych ľuďoch plných vitality, chuti neustále sa niečo nové dozvedieť, niečo nové vidieť, zažiť, stretnúť sa s priateľmi, ako bola Agi Kalinová, máme pocit, že sú tu navždy. Že ich sa žiadna bolesť, smútok či choroba nedotýkajú. Nie je to tak. Sú rovnako zraniteľní ako my všetci. Len sú inteligentnejší a vedia, že život je s úsmevom a ľahkosťou znesiteľnejší. Že treba každý deň prežiť nabitý udalosťami, zážitkami, skrášliť si ho príjemnosťami, ako hovorievala.

Jej dcéra Julka aj ja sme cítili, že jej choroba sa nevyvíja tak, aby nás to mohlo napĺňať optimizmom, ale videli sme urputné úsilie prekonať ju, a tak sme uverili, že sa stane zázrak. Žiaľ, nestal sa a o Agi už môžem hovoriť len v minulom čase.

Anketa
Ako si spomínate na Agnešu Kalinovú?
  • Ján Štrasser, publicista a prekladateľ

    Len pred dvoma mesiacmi som Agneši v gratulácii k jej deväťdesiatke napísal, že kým iné ženy si roky uberajú, ona si ich pridáva. A želal som jej, aby si ich pridávala ešte dlho. Vždy, keď sme sa stretli, ma nakazila svojou vitalitou, a vydržalo mi to až do ďalšieho stretnutia. A teraz čo? Je mi smutno, v ušiach mi znie jej zachrípnutý hlas a smiech...

  • Albert Marenčin , spisovateľ, dramaturg, výtvarník, scenárista

    Už v roku 1948 vzniklo medzi nami rodinné priateľstvo, pretrvalo, aj keď už žila v Mníchove. Pravidelne sa do Bratislavy vracala, obehla všetkých priarteľov, nikoho nevynechala a my sme sa dlho rozprávali o umení, politike, čo je u nás nové, čo sa zmenilo. Bola neposedná, vedela jazyky a obehala celý svet, bola na všetkých veľkých filmových festivaloch, vedela o všetkom, čo sa v modernej kinematografii deje. Jej čulosť a všestranná vzdelanosť ovplyvnili jej štýl, jej reportáže a rozhovory boli dokonalé. Ešte aj v emigrácii zostala o všetkom informovaná a darilo sa jej aj informovať nás.

  • Daniel Bútora, riaditeľ školy

    Počúval som ju už ako študent na gymnáziu aj na vysokej škole, lebo v osemdesiatich rokoch sa zrazu Slobodná Európa dala aj chytiť, keďže komunisti už nemali peniaze na rušičky. Vtedy bola pre mňa Agneša Kalinová absolútna legenda. Súviselo to aj s tým, aký zvláštny mala hlas. Nechcel by som zachádzať do klišé, ale bol to čarovný a podmanivý hlas, hrozne hlasno a priamo ním hovorila neuveriteľné veci. Za Husáka aj za Mečiara, najmä za Husáka to bolo nesmierne vzácne. Mal som potom šťastie sa s ňou v Slobodnej európe stretnúť, keď sa tam práve vymieňali generácie. Ona si veľmi dobre rozumela aj s tou mladšou.

Nie, nemôžeš prísť

Do ich bytu na Kúpeľnej ulici v Bratislave som chodievala takmer denne od roku 1965, keď sme sa s Julkou stali spolužiačkami. Byt bol otvorený pre každého, striedali sa tam filmári, spisovatelia, novinári, návštevy zo zahraničia.

Chodili sme na strednú školu a ani mne, ani Julke nešla matematika. Preto sme raz do týždňa mávali u nich v obývačke doučovanie. Raz počas hodiny otvoril dvere celkom bledý Julkin otec a oznámil nám, že byt odpočúvajú. O tri poschodia nižšie totiž sused Vlado Šmidke ladil rádio a zrazu začul, čo sa deje v pracovni Jána Kalinu. Najprv si myslel, že sa započúval do zlej rozhlasovej hry, až po pár minútach rozoznal hlasy. Vybehol ku Kalinovcom.

Od tej chvíle sa život v byte na Kúpeľnej zmenil. Atmosféra sa napäla, ale napriek pocitu, že ustavične ktosi sleduje dianie v byte, sa Kalinovci usilovali svojim návštevám vytvoriť čo najpríjemnejšie ovzdušie. Veci, ktoré sme nechceli, aby eštebáci vedeli, sme si písali na papieriky, alebo sme sa zhovárali pri tečúcej vode z kohútika, lebo ktosi nám poradil, že tečúca voda pohlcuje zvuk. Kalinovci neskôr odpočúvacie zariadenie našli, odfotili ho a poslali fotku aj s protestným listom vtedajším straníckym papalášom. Nasledovalo, pravdaže, nie odstránenie odpočúvania, ale kriminalizácia Kalinovcov.

Boli sme s Julkou v roku 1972 v maturitnom ročníku. V deň, keď sme dostávali polročné vysvedčenia, Julka neprišla do školy, hoci deň predtým sme sa do neskorého večera telefonicky zabávali a nespomenula ani náhodou, že by sa zle cítila. Hneď ako som prišla domov, zatelefonovala som jej. Telefón zdvihla, ale bola vyslovene odmeraná. Rozhodla som sa, že ju okamžite pôjdem navštíviť. „Nie, nemôžeš prísť,“ povedala neočakávane stroho a zložila telefón. O pár hodín mi zavolala a veľmi stručne povedala: „Príď.“

Vyštartovala som na Kúpeľnú ulicu. Ich byt bol na nepoznanie. Všetky knihy v pracovni Julkinho otca sa váľali porozhadzované po zemi, poličky zívali prázdnotou. Na parketách som dokonca videla medzi knihami aj popol od cigariet. Julka bezradne stála nad tou bezútešnou hŕbou kníh. Rozprávala mi, ako skoro ráno okolo šiestej prišli k nim policajti, zatkli oboch rodičov a jej prikázali ostať doma. Vysvetľovala, že keď som volala, ešte boli policajti u nich a zakázali jej čo i len naznačiť, čo sa vlastne v ich byte odohráva.

Jána L. Kalinu vzápätí odsúdili na dva roky za poburovanie. Dôvody jeho odsúdenia boli absurdné: jedným z dôvodov bolo, že vo svojej knihe humoru publikoval aj politické vtipy, druhý dôvod bol, že sa v obývačke na Kúpeľnej ulici počúvala vtedy zakázaná platňa Karla Kryla Bratříčku, zavírej vrátka. Ten tretí a posledný dôvod bol taký obskúrny, až som ho zabudla.

Agi po niekoľkých týždňoch väzby prepustili. Očividne nevedeli nájsť nič, prečo by ju odsúdili. Stretla som sa s ňou v prvý deň jej slobody. V obývačke sa zišlo desať ľudí. Dlho som nedokázala uveriť, že je to naozaj ona. „Veď si do mňa štipni, keď neveríš, že som to ja,“ pobádala ma. A potom zábavne, s nadhľadom a ako vždy bez štipky sebaľútosti rozprávala o svojich zážitkoch z väzenia. A my sme sa schuti smiali.

Do videnia v lepších časoch

Za to, že sa Kalinovci usilovali žiť slobodne v neslobodnom komunistickom Československu, postihol ich ďalší trest – Julku neprijali na žiadnu vysokú školu, hoci testy a ústne pohovory zakaždým hravo zvládla.

Neustávajúca perzekúcia a vypočúvanie nakoniec Kalinovcov prinútili podať si žiadosť o vysťahovanie. Pred odchodom v októbri 1978 rozoslali svojim priateľom pohľadnicu s týmito vetami: „Rozhodli sme sa v rámci akcie Za krajšiu Bratislavu presťahovať sa do Nemeckej spolkovej republiky. Do videnia v lepších časoch v sobotu večer o pol šiestej!“

Julka sa konečne dostala na vysokú. Julkin otec vydal v Nemecku knihu vtipov a knihu o humore, opäť s veľkým úspechom. A Agi pracovala ako redaktorka v Rádiu Slobodná Európa. Mnohí z nás sa pamätajú na jej zachrípnutý hlas a presné analýzy totalitných praktík. Pomáhala nám, čo sme ostali za železnou oponou, pochopiť situáciu. Jej komentáre vyúsťovali do poznania, že totalitné režimy, a teda aj ten náš, zďaleka nie sú na večné časy. Len netreba stratiť nadhľad a chuť smelo a ľahostajne sa im postaviť zoči­voči.

V 80. rokoch som ich párkrát tajne navštívila v Mníchove. Vycestovala som za svojím otcom do západného Berlína a na pár dní som letela aj do Mníchova. Bola som nesmierne rada, že sa môžem aspoň na chvíľu stretnúť s ľuďmi, ktorí boli vyhnaní z Bratislavy, z vtedajšieho Československa, z môjho vtedajšieho života. Byt na Georgenstrasse s nábytkom z Kúpeľnej ulice v mnohom pripomínal predošlý život v Bratislave.. Rovnako často ho navštevovali mnohí nesmierne zaujímaví ľudia, priatelia či kolegovia zo Slobodnej Európy. A opäť sa diskutovalo, rozoberalo, analyzovalo. A príjemne posedelo.

Agin život režírovala silná túžba po slobode. A rovnako silným motívom pre jej život bola aj láska k filmu, divadlu, ku knihám, k výtvarnému umeniu. Obdiv k vede. Veľký byt v Mníchove sa rovnako preplnil knihami v nemčine, angličtine, vo francúzštine, v slovenčine, češtine či v maďarčine. Úhľadné kôpky kníh, tematicky rozdelené, sú také nepodobné neporiadku, čo po sebe po prehliadke bytu v Bratislave zanechala ŠtB.

Agi v 90. rokoch chirurgicky presne analyzovala aj časy mečiarizmu a pokusy o znovuvzkriesenie šovinistického nacionalizmu. S najväčšou vážnosťou upozorňovala na hrozby, ktoré z nich plynú.

Veľmi som si vážila, že som sa stala v Slobodnej Európe jej kolegyňou. Dlho do noci sme sa v Mníchove zhovárali o krehkosti demokracie na Slovensku v tých časoch.

Po páde totalitarizmu pravidelne aspoň dvakrát do roka navštívila Bratislavu. Zakaždým mala všetko detailne naplánované, aby sa stihla stretnúť s čo najväčším počtom ľudí. Sama to pre množstvo stretnutí nazývala „tri dni ma naháňali“.

Vo štvrtok ráno ju dohnala choroba. Do poslednej chvíle sa prakticky na nič nesťažovala. Keď som ju navštívila v mníchovskej nemocnici, usilovala sa zabaviť ma historkami ako voľakedy. Rozprávať o chorobe ju nebavilo a ak prišla na to reč, usilovala sa zmeniť tému. Julka jej stále nosila noviny, pretože stále cítila potrebu byť informovaná. Odišla šarmantná dáma s obdivuhodnou vitalitou. Odišla legenda našej žurnalistiky. Odišla moja krásna usmievavá priateľka.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  2. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  5. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  6. Odpady nad zlato
  7. Znalec slovenského brandy
  8. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  2. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  3. Odpady nad zlato
  4. Schneider Electric má podporiť VELUX v uhlíkovej neutralite
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  6. Znalec slovenského brandy
  7. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  8. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  9. Prečo čakať, keď teraz je najvyšší čas vykurovať eko-vedome?
  10. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 146
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 908
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 017
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 605
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 099
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 796
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 785
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 364
  9. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 2 337
  10. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 2 131
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ekonomická Univerzita v Bratislave

Spolupráca vedcov s Čínou má riziká.


18 h

V bordovej fáze bude päť okresov.


1 h
Testovanie na koronavírus.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 403-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 589 obetí.


a 4 ďalší 13 h

Neprehliadnite tiež

Willie Garson.

Príčina hercovej smrti zverejnená nebola.


TASR 3 h
Trio LaBelle (zľava) Nona Hendryx, Patti LaBelle a Sarah Dash v Los Angeles v roku 2009.

Najväčším hitom skupiny sa stala skladba Lady Marmalade.


TASR 20 h
Swann Arlaud ako Yann Andréa vo filme Túžite len po mne.

Po rokoch vyšli rozhovory, v ktorých sa zdôveril z trýznenia.


22 h
Martin Gerboc na svojej výstave Prekrásny nový svet vo White&Weiss Gallery

V Bratislave má novú výstavu.


21. sep

Blogy SME

  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
  1. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  2. Roman Kebísek: Avantgardista Malevič a suprematické porcelánové súpravy z 20. rokov 20. storočia
  3. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  4. Tomáš Čejka: Ikonická fotografia "Američanka v Taliansku" má 70 rokov
  5. Alexander Hričko: Slovenské národné hnutie v 80. a 90. rokoch 19. storočia
  6. Rudolf Schütz: Erotika a horror po taliansky (1. časť) - Alla ricerca del piacere (1972)
  7. Samuel Ivančák: Cirkus leto (rozhovor s Pavlom Hammelom)
  8. Roman Kebísek: Čo o Jurajovi Jánošíkovi hovoril žalobca, čo obhajca a aký bol rozsudok
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 23 729
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 17 241
  3. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 8 868
  4. Peter Chudý: Vyšetrovateľov NAKA treba umlčať a naordinovať im leopoldovskú diétu alebo ako nevinný človek môže skončiť za mrežami 6 613
  5. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 6 018
  6. Tomáš Mihalík: Ľuboš Blaha nechcene priznal, že vakcíny chránia pred covidom 5 998
  7. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 5 186
  8. Peter Chudý: Budú obvinení všetci policajní vyšetrovatelia na Slovensku? Alebo pokrivené uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľom NAKA. 4 008
Skryť Zatvoriť reklamu