Jesenné ruže, áno, ony voňajú. Dlho bolo sucho. A potom pršalo inokedy, ako má. Po letných suchách a septembrových prívaloch som k tým ružiam, ktoré sú pod oknom, privoňal a naozaj voňali. Kiež by to bolo tak aj s našimi dušami, aby po vojnových zrážkach nestrácali pôvab a ušľachtilosť.
Pri istej príležitosti som listoval v Lessingovom diele Laokon, ktoré hovorí o hraniciach medzi výtvarníctvom a poéziou. Lessing, muž osemnásteho storočia, poznal klasickú poéziu, citoval z Homéra i Shakespeara a iných. Hľadal v nich krehkú hranicu medzi oboma umeleckými druhmi. Vtedy bola poézia chápaná ako umenie vyjadrujúce dramatický dej, a z toho vyplývalo, že bolo vyjadrením predovšetkým vojnových hrdinstiev. V Európe vojna
znamenala – presadiť víťazstvo vyššej civilizácie proti tej nižšej. Homér prirodzene nadŕžal Grékom a Trójanov chápal skôr ako barbarov – hoci, ako inak, hrdinských. Epická poézia sa veľmi páčila, lebo prinášala postavy víťaznej kultúry. Oproti poézii výtvarníctvo muselo vyjsť ako statické. Súsošie Laokon to na jednej strane potvrdzuje, na druhej i vyvracia.
Dnešná vojna sa odohráva nie veľmi ďaleko od antických bojov opísaných v Homérovi. Ktoré vojská teraz nazveme barbarskými – je teraz otázka pre nás. V našom pohľade je to vojna, v ktorej my vidíme na jednej strane záujem zastávať vyššie hodnoty, na druhej strane silne preferovaný zreteľ na osoh. Chápeme to, ale hrdinský epos sa o tom napísať nedá. Pritom nemožno povedať, že ide o menší problém, ako bol ten v Tróji.
Socha Laokona a jeho dvoch synov je vo všetkých encyklopédiách o umení. Trójsky kňaz Laokon vo chvíli katastrofy Tróje na brehu mora zápasí s obrovským hadom, presnejšie hadmi. Nemôže vyhrať. Antické telá zápasia s obludou. Hoci povinnosť klasického odstupu (chladu) káže neprejaviť ani v takom prípade hrôzu či bolesť, Laokon má pootvorené ústa a určite kričí. Európa je pomaly v podobnej situácii, vojna nás opletá podobnými prstencami. Možno nemôžeme zvíťaziť, ale ústa máme mať slobodne otvorené. Praktické poučenie? Z Plutarcha. Kto chce štiepať drevo kľúčom alebo sekerou otvárať dvere, zničí nielen oba tieto nástroje, ale zbaví sa aj úžitku z nich.
