Kontakty aj vlastné peniaze použil slávny španielsky herec na to, aby pomohol nakrútiť film mladému režisérovi.
Španielsky film Autómata je príkladom, že ak má nejaká kinematografia ambíciu, aby ju uznávali vo svete, najprv by mala mať fanúšikov aj doma.
Keď sa v pokladnici pred najväčšou kinosálou v San Sebastiane vypredávali posledné lístky, v dlhom a trpezlivo čakajúcom rade lemujúcom cestu do kina sa ozvali radostné výkriky. „To už asi ide Antonio,“ usmievala sa predavačka.
Herectvo ako koníček
Čakali ho mladé dievčatá aj elegantné dôchodkyne a hoci vrelý potlesk občas prekrylo hysterické výskanie, nebolo to žiadne choré šialenstvo. Španieli sa iba tešili, že ich obľúbený herec je zase doma a chceli mu to dať najavo. Sci-fi? Podľa toho kde. U nás takú atmosféru ešte slovenský film nevyvolal.
Antonio Banderas urobil celkom slušnú kariéru v Hollywoode, primeranú tomu, že je z Európy a že ho rodný akcent predurčoval najmä na akčných hrdinov alebo „latino loverov“.
Pred časom sa však presťahoval do New Yorku s predsavzatím, že sa mu z nakrúcania opäť stane koníček. So Stevenom Soderberghom prežil duchaplnú filmovú hru v trileri Haywire, Pedro Almodóvar ho vtiahol do temných sfér duše v Koži, ktorú obývam a v chystanom filme Terrencea Malicka Knight of Cups odrecitoval deväťstranový monológ o „vesmíre a nechtoch na nohách“.
Tiekla krv, pot aj slzy
Film Autómata sa na festivale v San Sebastiane dostal do hlavnej súťaže. Antonio Banderas v ňom má hlavnú úlohu a je aj jeho producentom. Čo znamená, že z neho nič nemá, naopak.
„Štát nám nechcel dať peniaze, tak som doň vložil svoje. Vzdal som sa honoráru a využil som všetky dobré kontakty, priateľstvo s Javierom Bardemom či Melanie Griffithovou. Pri nakrúcaní tiekla krv, pot aj slzy,“ hovoril Banderas po premiére.
Tak trochu vzal na seba aj spoločenskú úlohu, pretože chce upozorniť na to, ako nepriaznivo sú pre filmárov nastavené súčasné zákony. Keby nebolo jeho slávy, mladý režisér Gabe Ibáňez by film Autómata sotva nakrútil.
Mimochodom, je to sciencefiction, príbeh z neurčitej a pesimistickej budúcnosti, kde už človek stráca svojbytnosť a moc, a začínajú o ňom rozhodovať stroje, ktoré kedysi sám vymyslel. Veľmi často v ňom znie slovo robot, známe už asi sto rokov, odkedy ho v románe RUR použil Karel Čapek. Výrazne ho ovplyvnili aj viaceré žánrové klasiky, čo v zásade neprekáža, no keďže nemá vlastnú ucelenú estetiku ani myšlienkový koncept, tak trochu sa rozpadá.
Ticho, Antonio sa pozerá
Možno to bolo dôsledkom nedostatku peňazí a možno to je len ďalší dôkaz, že dobrých filmov vo svete až tak veľa nevznikne a že aj tie najprestížnejšie festivaly majú problém vytvoriť napínavú súťaž.
Autómata má vlastne šťastie, že sa takto stratí v priemere. Keby ho hrali v Cannes, rozmaznané publikum by ho možno vypískalo. Lenže, hrali ho v San Sebastiane. A tu takmer nikto nedal nespokojnosť najavo, diváci v sále slušne a úctivo sedeli, až kým sa neskončil. Iné by si asi ani nedovolili, keď vedeli, že sa spolu s nimi na film pozerá aj Antonio Banderas.
Antonio Banderas prišiel na festival v San Sebastiane a diváci ho vrelo privítali.
Euskara
Hiztegi, aspoň taký txiki. Inými slovami – na festivale v San Sebastiane sa divákom zíde malý slovník.
Donostia zinemaldia. Keby sa niekto potreboval na severe Španielska zorientovať, tieto dve slová znamenajú: Filmový festival v San Sebastiane.
Jeho organizátori pribalili návštevníkom aj malý slovník baskičtiny – euskary, nech vedia aspoň to základné. Že pondelok sa povie astelehena, utorok asteartea, streda asteazkena, áno bai, nie ez a tak podobne.
V San Sebastiane, teda, v Donostii, túto reč ovláda vyše štyridsať percent obyvateľov. Bez toho, že by tušili, odkiaľ vlastne pochádza. Keďže sa v Európe a ani inde na svete nič podobné nezachovalo, možno iba špekulovať. „Nemá to najbližšie k eskimáčtine?“ opatrne sa pýtame ľudí z festivalu, aby sa neurazili. A oni sa neurazia. „Aj taká je jedna teória,“ hovoria. Vedia iba toľko, že vznikla asi pred tritisíc rokmi, ešte pred indoerópskymi jazykmi, a tu, na kúsku španielskej zeme blízko Francúzska sa nejakým zázrakom zachovala.
Niektorí ňou radi doma rozprávajú a nevolajú pri tom po baskickej nezávislosti. A niektorí vám zas v obchode tvrdošijne poďakujú Eskerrik Asko a rozlúčia sa s vami Gero Arte.
O dva roky bude San Sebastian - Donostia hlavným európskym mestom kultúry. Návštevníkom už v predstihu odporúčame vziať si mapu v španielčine aj v baskičtine. Inak sa v tomto podmanivom meste pri mori stratia ešte prv, než prejdú z jedného konca ulice na druhý.
(kk)
