Na ploche takmer sto minút rozpráva režisér Roman Kašparovský príbeh hodný predvojnovej červenej knižnice. Je tu všetko: láska, zrada, vášeň, smrť, obeť, prednovembrové politické perzekúcie, vojna v Afganistane, obchod s drogami, osudové nedorozumenia i tragédie.
Päť z desiatich hlavných postáv zahynie – a tie, čo prežijú, sa musia vyrovnávať s traumami i so svedomím. Dej sa flashbackmi odohráva v troch rôznych časoch, mnoho postáv hrá viacero hercov. Občas neviete čo, kedy, kde sa deje. A už vôbec nie prečo.
Srdce ako knieža Rohan
Film chce byť na americký spôsob efektne akčný, na britský spôsob pochmúrne humorný, no pritom zostať český. Medzi jeho prínosy patrí kamera Vladimíra Smutného i s úpravou obrazu v postprodukcii, dynamický strih Adama Dvořáka a hudba Miroslava Chyšku. V ničom si nezadajú so svetovou konkurenciou.
V obsadení a hereckých výkonoch sa prejavuje nevyrovnanosť, príznačná pre celý film, od prekvapivých rolí cez stereotypy až po nepresvedčivú silenosť.
Znesvárených bratov Rohanovcov – playboya Mikuláša a bývalého vojaka z povolania Richarda hrajú Jiří Langmajer a Ondřej Vetchý.
Langmajer je ľahtikár, alkoholik a sukničkár, ako ho poznáme z desiatok podobných postáv. Tentoraz sa živí ako špičkový neurochirurg, schopný hrabať sa ľuďom v hlavách aj po precitnutí z otravy alkoholom.
Vetchého Ricky je vykorenený nešťastník, ktorý si z misie v Afganistane možno priniesol posttraumatický syndróm – hoci traumatizujúcich zážitkov mal nadostač už predtým.
Rolu mu napísali na telo a v tomto prípade je to telo vyšportované, svalnaté, potetované, spálené a dobité. V úlohe ich matky sa striedajú matka s dcérou – Iva Janžurová a Sabina Remundová. Najmä Janžurová sa usiluje zo všetkých síl vnášať bezprostrednosť, presvedčivosť a človečinu.
Malá česká operetka
Ricky sa stará o dve dcéry. Mladšiu Maty hrá Vetchého skutočná dcéra Rebeka s milou bezprostrednosťou, staršia Róza (Tereza Voříšková) však môže byť aj dieťa Rickyho brata. Ako „typická súčasníčka“ je promiskuitná narkomanka s lesbickými sklonmi.
Zabudnúť netreba na mladokomickú dvojicu malomestských ťuťmákov (Jiří Mádl, Kryštof Hádek). Najmä Mádl ako retardovaný Venca tu našiel životnú úlohu. Roly starokomikov v krvavej operetke dostali Marek Taclík a Táňa Vilhelmová čoby jeho manipulatívna a nymfomaniacká manželka.
Ako káže kánon súčasného českého filmu, osudovou láskou oboch bratov je Slovenka Simona (Andrea Kerestešová).
Afganistan ako reklama
Scenár neprešiel dramaturgickou oponentúrou ani redakciou. Hromadí falošné tóny vedľa vydarených scén, nepravdepodobné zvraty strieda s dobre odpozorovanými momentmi, násilné premostenia a neuveriteľné náhody hodné Shakespeara s vtipnými skratkami z českej reality. Chýba nadhľad, umožňujúci ospravedlniť scenáristické schválnosti.
Skutočnosť, že film nakrúcali aj v Afganistane, vyzerá dobre v reklame a afganské zábery sú aj vydarené a efektné, ale pre príbeh nemajú takmer žiadny význam, úplne by ich nahradili dve-tri repliky.
Lebo ak ste nadobudli dojem, že Všiváci sú o ťažkom vyrovnávaní sa bývalého vojaka s životom v civile, tento motív je pochovaný kdesi hlboko pod množstvom myšlienkového, verbálneho i vizuálneho balastu.
A predsa – ak Kašparovský ako debutujúci režisér dokázal svoj vlastný veľmi zlý scenár nakrútiť ako vizuálne zaujímavú, hoci chaotickú atrakciu, čo vznikne, ak do rúk dostane kvalitnú predlohu?
Recenzia/film
Všiváci
Česká republika 2014
98 minút
Scenár a réžia: Roman Kašparovský. Kamera: Vladimír Smutný. Strih: Adam Dvořák. Hudba: Miroslav Chyška. Účinkujú: Ondřej Vetchý, Ondřej Malý, Tereza Voříšková, Jiří Mádl, Kryštof Hádek, Jiří Langmajer, Iva Janžurová, Marek Taclík, Andrea Kerestešová, Tatiana Vilhelmová, Nikol Moravcová, Sabina Remundová a ďalší.
Premiéra v SR: 25. septembra 2014
