Článok pokračuje pod video reklamou
Bulvárne médiá majú osobnosti, ktoré by za komunizmu pracovali skôr pre ŠtB, hovorí poľský spisovateľ a reportér Mariusz Szczygiel, ktorý sa v Čechách a na Slovensku preslávil knihou Gottland a v Bratislave v piatok predstavoval svoj výber reportáží o Poľsku. O poľskej spoločnosti hovorí, že je sedliacka, ale tvári sa ako malomeštiacka, a svoje vlastné práce označuje za športové spravodajstvo „o celoštátnej súťaži v udržaní sa na hladine“.
Prednedávnom vyšla antológia poľskej reportáže s názvom 20 let nového Polska v reportážích podle Mariusze Szczygieła. Ako napovedá názov, v Poľsku vyšla už pred piatimi rokmi. Čo vás podnietilo k jej zostaveniu?
Musím si niečo vymyslieť, aby som nepovedal, že to boli peniaze. Ale vážne. S kamarátmi novinármi Pawłom Goźlińským a Wojciechom Tochmanom sme mali nápad, že vytvoríme nadáciu Inštitút reportáže a k tomu pripojíme kníhkupectvo, kaviareň a ďalšie aktivity ako škola, sálu, kde sa konajú autorské čítačky. Nedávno sme dokonca rozbehli vydavateľstvo, ktoré bude vydávať len literatúru faktu. Wojciech mal nápad, že by to malo začať nejakým počinom, ktorý ľudí zaujme, tak vznikla antológia. Ale povedal, že to nesmie byť anonymná antológia, akých je u nás mnoho, ale nikto si ich nepamätá, ale že mám byť autorom ja. Tak sme sa dohodli, že zmapujeme dvadsať rokov a že tomu musím dať svoju pečať.
Čo to znamená?
Výsledkom možno bolo, že to bolo pre niektorých konzervatívnych čitateľov šokujúce, razantné alebo jednoducho hlúpe.
Ako kniha vznikala?
Rozhodol som sa, že v tých textoch urobím niečo ako komerčné televízie, teda prestávku na reklamu. Keď som vyberal reportáže, hovoril som si, že tu a tu by to bolo treba dovysvetliť, tu by bol potrebný kontext. Keď som videl, že o nejakej téme ako napríklad masová poľská emigrácia do Veľkej Británie existuje aj veľa iných reportáží, tak som text prerušil a zhrnul som tam výnimočné texty. Robil som to inak, ako by to robil nejaký literárny vedec či profesor žurnalistiky, je to antológia, v ktorej to má bublať, v ktorej sa má niečo diať. Neznášam nudu.
Bolo vaším zámerom niekoho vyprovokovať?
To vždy.
