Prvé predstavenie tohto ročníka festivalu Divadelná Nitra prinieslo novátorský nadžánrový kus z berlínskej Volksbühne.
Niekedy môže už názov diela veľa napovedať či varovať: Bez názvu č. 1 – Opera Herberta Fritscha dáva tušiť, že sa netreba nastaviť na klasickú operu, ale na jedno z provokatívnych, neklasických a zábavných diel nemeckého režiséra, ktorý bol pôvodne hercom (čo sa odráža aj v jeho terajšej práci).
Publikum, ktoré sa zišlo na otváracie piatkové predstavenie hlavného programu Divadelnej Nitry, však bolo natoľko rôznorodé – a nie všetci si možno prečítali anotáciu v bulletine – že prijatie bolo možno trochu vlažnejšie či rozpačitejšie, než je Fritsch zvyknutý.
Hoci jeho opera-neopera zahŕňala odkazy na a paródiu na viaceré žánre, javy a prvky divadelné aj nedivadelné, najviac a najbezprostrednejšie sa nakoniec možno zabával ten najmenej zaťažený divák – počuteľný bol najmä detský smiech. Drsnejší humor nemej grotesky, paródia na šantán či klasickú operu sa rozohrávali na minimalistickej scéne s jedinou nadživotne veľkou pohovkou – alebo potom v orchestrisku.
Ako v Nitre pripustil sám Fritsch, za prijatím bol možno aj nezvyk slovenského publika na jeho typ práce a nedostatočná znalosť kontextu. Sám však hneď dodal, že on osobne bol s reakciou publika na toto prvé uvedenie diela mimo domovskej scény, berlínsku Volksbühne, spokojný. A to, čo povedal na besede, že herci majú leví podiel na výslednom diele a že sa pri tvorbe, rovnako ako on, výborne zabávali a ocitli sa „v inom svete“, bolo napokon vidno aj na scéne.
Časť tejto radosti z tvorby a podpichujúceho humoru sa určite preniesla aj na festivalových divákov, ak sa zbavili očakávaní, klišé a jednoducho sa otvorili zážitku a vnímali.
