Mladý španielsky režisér Carlos Vermut vie narábať s tajomstvom, snami aj provokujúcim humorom. Keďže to dnes svetovej kinematografii dosť chýba, z veľkého festivalu má dve veľké ceny.
Produkčné spoločnosti sú niekedy nepozorné a neopatrné, nevšimli si napríklad, keď španielsky režisér Carlos Vermut chystal svoj debut Diamond Flash. Musel si ho zaplatiť sám a distribuovať cez internet.
Jeho druhý celovečerný film už pôjde do kín s väčšou slávou. Cez víkend zvíťazil na festivale v San Sebastiane a hoci to festivalové poroty nezvyknú robiť, Vermut dostal ešte aj cenu pre najlepšieho režiséra.
Keď ho teraz začnú porovnávať s veľkým Luisom Buňuelom, nebude to ani pomýlené, ani náhodou.
Nezmyselné, ale vtipné
„Na festivaloch je dobré to, že na ne chodí rozmanité publikum a to sa musí nečakane zúčastniť na hre, ktorú preň pripravím,“ hovoril v San Sebastiane Vermut.
Jeho film Magical girl sa začína celkom nevinne. To, čo sa v ňom deje, vyzerá všedné, úplne reálne a známe – a až neskôr sa do jeho príbehu pripájajú prvky, ktoré sú tajomné, nepreniknuteľné a dráždivé, tak ako to má byť vo film noir. Vermut svojim divákom uniká, pretože sa vznáša kamsi do surreálnych sfér a uľahčuje im to len tým, že pri tej svojej filmovej a psychologickej jazde stíha prejaviť aj veľký zmysel pre humor. Niekedy hraničiaci s totálnym nezmyslom.
Dávaj si pozor, po čom túžiš – znie podtitul filmu. Aj medzi novinármi, aj v publiku si hneď získal fanúšikov, pretože rozpráva o niečom celkom pochopiteľnom: takom štandardnom, menšom ľudskom zúfalstve, o takých štandardných, občasných pocitoch bezmocnosti.
Toto v jeho filme prežíva nezamestnaný učiteľ literatúry, dievčatko s leukémiou, nemilovaná manželka bohatého psychiatra, učiteľ matematiky, ktorý strávil dôchodok vo väzení... Každý chce (nepremyslene alebo bezohľadne) čosi, čo môže ublížiť niekomu druhému. S bitkou aj vraždou treba počítať.
Tajomné, ale jasné
Pri kom sa však vlastne táto prekvapivá a nebezpečná reťaz príčin a dôsledkov začína a pri kom sa končí, to je už tá hra, s ktorou Vermut veselo motá hlavu. Jeho postavy si svoje tajomstvá držia, kým sa dá, trúfnu si ich podržať aj po záverečných titulkoch.
„Tajomstvo je v živote veľmi dôležité, je to pekná vec,“ hovoril Carlos Vermut na festivale. „Bohužiaľ, z kinematografie sa akosi stráca a ja neviem, prečo sa takmer nik nehlási, aby nahradil Sauru, Lyncha alebo Buňuela.“
Filmový festival v San Sebastiane nemal tento rok príliš hviezdnu súťaž. Médiá mohli aj zostavovateľov programu podozrievať, že doň pretlačili viac španielskych filmov – ktoré tam nepatrili, iba im nejako v tej národnej filmovej kríze chceli pomôcť.
Tridsaťštyriročný Vermut pre denník El País hovoril, že vo filmovom biznise sa ešte pohybuje dosť naivne, že ani nedocenil prestíž takej súťaže. Len do nej vstupoval s vierou, že na jeho film diváci tak rýchlo nezabudnú, že si ho udržia v hlave aspoň pár dní.
Pri jeho detektívke Magical girl to v podstate ani inak nešlo, jej rozuzlenie si museli domyslieť sami a niekomu to možno aj pár dní trvalo. Len to, že niečo vyhrá, muselo byť hneď jasné.
