Čo všetko sa za dvadsať rokov udialo v kaviarni Central Perk? Sú fanúšikovia, ktorí dokážu citovať celé pasáže zo seriálu.
Bol to rok 1994. Bill Clinton sa už niekoľko mesiacov usmieval z obrazoviek po prekvapivom víťazstve v prezidentských voľbách a Steven Spielberg ďakoval a ďakoval, lebo za film Schindlerov zoznam si odniesol sedem Oscarov. Vrchol amerického hudobného rebríčka jedenásť týždňov okupovali chlapci z All 4 One so svojou sladkastou hitovkou I swear a v Británii škótski Wet Wet Wet s rovnakou vytrvalosťou uisťovali svet, že láska je všade navôkol.
Bol rok 1994. Kurt Cobain sa zastrelil. Justin Bieber sa narodil. Forest Gump bežal a bežal. Slovo celebrita ešte len hľadalo svoju tvár a o vlasy Jennifer Aniston nikto nestál. Bola to však iba otázka niekoľkých mesiacov, kým dostali kaderníčky nielen v Amerike celkom jasné pokyny.
Priateľov hrajú Jennifer Aniston, Courteney Cox, Lisa Kudrow, Matt LeBlanc, Matthew Perry, David Schwimmer. Seriál u nás získal popularitu aj vďaka vydarenému dabingu, ktorého sa zhostili Katarína Brychtová, Andrea Karnasová, Bibiana Ondrejková, Ivan Šándor, Dušan Cinkota / Emanuel Hason a Stanislav Král.
Je to jednoduché
V tom čase boli David Crane a Marta Kauffman zúfalí, lebo ich šou Dream On sa na obrazovkách HBO dočkala iba šiestich častí. „Priatelia sa zrodili z paniky, že sme profesionálne zlyhali,“ priznal po čase David Crane pre Guardian. „Povedali sme si v poriadku, ale musíme sa dostať späť do vysielania. Máme nejaké nápady, tak poďme do toho. A idea Priateľov sa nám páčila od úplného začiatku. Ale to viete, veľa vecí sa zdá na začiatku dobrých a potom ich vykopnú skôr, než ubehne rok.“
Priateľom sa to nestalo, no kým si o šestici mladých ľudí, čo žijú na Manhattane, začali ľudia rozprávať pri večeri, nápad potreboval dobrý scenár a potreboval i dobrých hercov, ktorí by sa od neho dokázali odraziť cez obrazovky do miliónov obývačiek.
Desať rokov od prvej časti, v ktorej do kaviarne Central Perk vo svadobných šatách vbehla Rachel, si posledné spoločné vystúpenie Priateľov len v USA zaplo 52 miliónov ľudí. A pritom celých desať rokov, počas ktorých sa vysielali, vôbec nešlo o to, ako sa to napokon skončí.
Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý na nich diváci po posledných titulkoch nerezignovali. Priatelia dodnes patria medzi najreprízovanejšie seriály vôbec. Práve teraz ich vysiela aj slovenská stanica Doma. Je to už trinásta repríza seriálu na programových službách skupiny Markíza, ktorá u nás seriál v premiére uviedla 16. júla 1997, o 19.30 h po televíznych novinách. Dnes sledovanosť sitkomu na Doma dosahuje päťpercentný trhový podiel, čo je viac ako celkový priemer stanice.
Prečo je to tak? Lebo Priatelia sú stále rovnako vtipní a zároveň rovnako dojímaví, ako boli pred dvadsiatimi rokmi. Svet okolo nich sa totálne zmenil, no zrejme nikdy sa nezmení fakt, že medzi obdobím, keď je človek dieťaťom svojich rodičov a kým je už sám rodičom svojich detí, sú práve priatelia tým najdôležitejším – tí skutoční alebo tí virtuálni. Je to vlastne celkom jednoduché, no iba David Crane s Martou Kaufmannovou pochopili, ako veľmi.
Že partia kamarátov večne len vysedávala v kaviarni a mohla si dovoliť bývať v neprimerane veľkom byte na Manhattane, nikoho z divákov veľmi nevyrušovalo.
Ako keby vyhrali lotériu
„Keby sme my dvaja s Davidom neboli sami priateľmi, neviem si predstaviť, ako by sme Priateľov stvorili,“ hovorí Marta Kaufmann pre Guardian. Keď im v HBO dali stop a začali vymýšľať sitkom pre NBC, neboli, samozrejme, sami. O svoje miesto v programe bojovalo asi sto produkčných tímov.
Tomuto velil Kevin S. Bright, scenár písali Crane s Kaufmannovou a réžiu dali na starosť Jamesovi Burrowsovi, ktorý režíroval populárny seriál Cheers. Pilotný diel nakrútili v kalifornských štúdiách Warner Bros. Television. Z ôsmich hodín filmového materiálu zostrihali potrebných dvadsaťdva minút. Do NBC ich poslali iba 72 hodín predtým, než mal byť ohlásený nový jesenný program.
Priateľov, ktorí sa najprv mali volať Insomnia Cafe alebo aj Friends like Us, premietli v teste dvom skupinám divákov a NBC ich nejednoznačné reakcie poslala spolu s ďalšími pripomienkami späť k producentovi. Kevin S. Bright sa znova zatvoril do strižne a vedel, že vývoj nasledujúcich hodín má vo svojich rukách.
Na slávnostnú promo akciu, kde televízia oznámila jesenné novinky, letela trojica Crane, Kaufmannová a Bright súkromným lietadlom Warner Bros., kde na nich čakalo šampanské. „Je to, ako keby sme vyhrali lotériu,“ povedala pre New York Times Marta Kaufmann. „S výnimkou zodpovednosti, ktorá je s tým spojená,“ dodala vzápätí.
Zodpovednosť je asi správne slovo, no jej význam sa prehlboval až s každou ďalšou sériou. Na začiatok si NBC objednala iba dvanásť častí, no ani tie nemuseli ísť na obraz, ak by prišla chladná reakcia divákov. Tá sa mala ukázať veľmi rýchlo. Priateľov totiž NBC napasovala do štvrtkového programu medzi vtedy veľmi obľúbené seriály Mad About You, Frasier a Seinfeld. „Ocitli sme sa medzi seriálmi, ktoré mali skvelý ohlas, a my sme nechceli byť tí porazení,“ hovorí David Crane.
Hneď po premiére im však začali vyzváňať telefóny s ponukami na ďalších scenáristov. Priatelia boli okamžitým hitom a potrebovali udržať dych, dvaja scenáristi by to nezvládli sami. Na jednom diele sa robilo celý týždeň – v pondelok sa čítala prvá verzia scenára, v utorok sa skúšal a ešte stále prepisoval, v stredu sa skúšal pred štábom, vo štvrtok pred kamerami a v piatok sa išlo naživo pred publikom. A počas toho už na papieri rástol nový diel.
Za desať rokov nakrúcania sa zmenili, ale to podstatné v Priateľoch zostalo - humor.
Nebáť sa objatí
Pointa úspechu Priateľov je podľa Marty Kaufmannovej jednoduchá. „Keď ide o postavy v televíznej šou, divákovi na nich musí záležať. Zápletka je dôležitá, humor je dôležitý, ale úplným základom je, že vám na tých postavách skrátka záleží, inak si nepozriete viac než zopár epizód.“
V Priateľoch to platilo dvojnásobne. Nielenže divák ľahko uveril priateľstvu na obrazovke, herci ani mimo kamier nerúcali predstavu, že hrať priateľov pre nich vlastne nie je nijako náročné. Držali spolu aj vtedy, keď išlo o peniaze. V prvej sérii začínali s rovnakým platom, no v druhej ich začali vyplácať odlišne. Zomkli sa a od tretej série dostávali opäť rovnaký honorár, ktorý sa postupným zvyšovaním zastavil až pri sume 750-tisíc dolárov za jednu epizódu.
Zo svojich divákov však tvorcovia neurobili rukojemníkov reklamy a až na vlasy Jennifer Anistonovej sa nikto z hercov nestal objektom zbožnej úcty a napodobňovania. Buď to bolo preto, že všetci vyzerali až príliš obyčajne, alebo preto, že každý z nich sa vyznačoval osobitými nedokonalosťami, na ktorých sa síce dobre zabáva, ale horšie sa k nim priznáva.
Akokoľvek, predstavy tvorcov o postavách Rachel, Moniky, Phoebe, Rossa, Chandlera a Joeyho boli na začiatku trochu odlišné. Priateľov síce písali s vedomím, že všetci by mali mať rovnocenný priestor, no úlohy Phoebe a Joeyho mali byť predsa len trochu v ústraní. „Mysleli sme si, že ich úloha bude spočívať najmä v tom, že prinesú zábavu, no ukázalo sa, že je to celkom inak,“ hovorí Kauffmanová.
Pri písaní scenára mali reálny predobraz iba k jedinej postave – k Rossovi. Herca Davida Schwimmera poznali z predošlej spolupráce a bolo im jasné, že životom sklamaný paleontológ musí byť on. Naopak, najväčší problém bol s obsadením Joeyho, dokonca uvažovali, že celú postavu budú musieť prepísať. Na kastingu sa však objavil Matt LeBlanc a úloha neúspešného herca s trochu povedzme že spomalenými reakciami, dostala nový rozmer.
To, čo prišlo potom, určite poznáte. A ak nie, pozerajte. Dnes vám už asi bude trochu biť do očí, že partia ľudí, čo väčšinu času strávi v kaviarni a na neúspešných pracovných pohovoroch, skrátka nemôže žiť v takom obrovskom byte na Manhattane, ale čo tam po tom. Je to ako dobre urobený pop, čo nemôže uraziť.
