Po filmoch Sociálna sieť a Muži, ktorí nenávidia ženy nakrútil David Fincher prekvapivú novinku.
Majster pochmúrneho psychologického trilleru David Fincher v spolupráci so spisovateľkou a scenáristkou Gillian Flynnovou dávajú v dráme Stratené dievča recept na dlhé, šťastné a zaujímavé manželstvo. V štýle Vojny Roseovcov.
Pravá aj ľavá ruka diabla
Recenzia / Film
Stratené dievča
USA 2014, 145 minút
Réžia: David Fincher
Hudba: Trent Reznor, Atticus Ross
Účinkujú: Ben Affleck, Rosamund Pike, Missi Pyle, Neil Patrick Harris a ďalší
Premiéra v SR: 2. októbra
Stratené dievča nie je komédia, ale kriminálna dráma s prvkami thrileru, no je v nej nečakane veľa humoru, pravda – fincherovsky čierneho. Nick Dunne (Ben Affleck) oznámi na polícii, že mu práve v deň piateho výročia ich sobáša zmizla manželka Amy (Rosamund Pikeová). Policajná detektívka Rhonda Boney (Kim Dickensová) a Amini vplyvní rodičia za vysokej pozornosti médií rozbehnú pátranie.
Novinárom i policajtom sa zdá, že Nick sa o ženu nestrachuje ako milujúci manžel. Mnohé naznačuje, že ním skutočne nie je. Dokázal by však vraždiť? Ak nie, prečo si najal najlepšieho a najdrahšieho právnika (Tyler Perry)? A akú rolu v prípade hrá jeho sestra – jednovaječné dvojča Margo (Carrie Coonová)?
Najskôr prípad sledujeme zo strany Nicka, potom Amy. Ich pohnútky, myšlienky, tajomstvá, pravú tvár odhaľujeme len postupne, ale ani jeden ani druhý od samého začiatku nepôsobia dôveryhodne, presvedčivo alebo sympaticky, takže obaja dostanú, čo si zaslúžia. Je to však skutočný happy end?
V strehu
Gillian Flynnová svoj úspešný román prepracovala do podoby scenára citlivo a nápadito. Ani ten, kto ho čítal, sa nebude nudiť. Nutné krátenie a zostručnenie nie je cítiť. Zjednodušenie sa nekoná. Príbeh je košatý, mnohoznačný a znepokojujúci, odvíja sa plynule, presne, bez potknutí a násilných nelogických zvratov.
Okrem drobnokresby charakterov kladie dôraz na našu neschopnosť odlíšiť pravdu od lži, prirodzený ľudský sklon k oportunizmu a pokrytectvu, i na zhubný vplyv médií – nielen na život spoločnosti, ale aj jednotlivcov, ktorí namiesto skutočného cítenia a prežívania len povrchne napodobňujú médiami šírené vzory.
Fincher paralelné príbehy dvoch nanajvýš nedôveryhodných postáv podáva rôznymi filmovými jazykmi. Prelínajú sa a napokon efektne spájajú. Mnohé naznačujú ale nedopovedajú, udržiavajú diváka v strehu, zneisťujú ho, nútia klásť si otázky.
Jeden raz nestačí
Každá zo stoštyridsiatichpiatich minút filmu je zábavná, napínavá či aspoň zaujímavá. A len málo ich je nechcene nepresvedčivých. Hoci to tak sprvu vôbec nepôsobí, divák postupne zisťuje, že predstavitelia hlavných postáv sú zvolení veľmi účelne, réžia využíva ich odlišné herecké naturely a v Affleckovom prípade i limity. Milým prekvapením sú Kim Dickensová a najmä Carrie Coonová.
I keď sa kriminálna dráma Stratené dievča nevyhýba neľútostnej satire, explicitnému násiliu ani sexu, neponúka veľa divokých akcií ani iných vizuálnych atrakcií a na diváka kladie určité nároky, čo pre niekoho môže byť neprekonateľnou prekážkou.
Na druhej strane to však film robí jedinečným, prekračujúcim bežný rámec trileru, možno filmovým zážitkom roka. Komu zachutí, sa neuspokojí s jedným pozretím.
