Ak vás pri pohľade na historickú budovu SND s plagátom baletky pod písmenami Angelika napadlo, že SND sa podujalo zinscenovať francúzsky filmový fenomén, ste na omyle. Pod týmto menom sa tu v sobotu premiéroval „prvý slovenský balet z roku 1926“ od Eugena Suchoňa.
Prečo až teraz a prečo tie úvodzovky? Náš najznámejší hudobný skladateľ na inscenovanie jeho baletnej pantomímy, vytvorenej ešte počas štúdií, za svojho života nedal súhlas. Hudobná partitúra je doplnená, zrevidovaná a reinštrumentovaná súčasným hudobným skladateľom Rudolfom Pepuchom, libreto adaptované iniciátorom projektu Petrom Štilichom a talianskym choreografom Maurom de Candia.
Kde sa v tom ukrýva Suchoň je otázka, ale vznik baletov býva zvláštny a toto je zaujímavý projekt. Pepuchovo hudobné spracovanie v naštudovaní dirigenta Mariána Lejavu znie dobre, prekvapiť môže veľká plocha pre klavírne sólo v druhom dejstve. Po roztancovanom, vysvietenom prvom dejstve, kde tanečnica Angelika s kamarátmi Pavlom a Petrom na nedeľnej zábave očarí grófa Louisa, sa komornejšie druhé dejstvo v intímne dramatickej atmosfére salóna celkom hodí. Angelika získa pozvanie do vyššej spoločnosti a záujem grófa, ale žiarlivý Pavol chce na Angeliku zvaliť svoju krádež hodiniek.
Choreograf a režisér de Candia sa do hudby vcítil presne, šikovne narába aj s tichými pasážami a jeho súčasný baletný slovník tanečníkom sedí. Je autorom kostýmov aj svetelného dizajnu, ktoré spolu so scénou Antonelly de Candia tvoria skvele prepojený vizuál. Obrazmi prevádza a manipuluje postava autora. Je zjavná snaha zachovať pôvodnú dejovosť a zároveň rozprávať balet čistou tanečnou rečou.
Možno v tom je slabina, zjednodušením už tak dosť jednoduchého Suchoňovho libreta veľa z „dedinskej sirôtky Angeliky, chudobného dievčatka zamilovaného do salónnej hudby“ nezostalo. Obralo to balet a jeho predstaviteľku, inak výbornú Rominu Kolodziej, o hĺbku a silu, najmä v závere, keď sa od nej vyššia spoločnosť odvráti. V úlohe Petra je Yuki Kaminaka, grófom je Adrian Ducin, grófova matka Cosmina Maria Zaharia má schopnosť jediným pohľadom ovládnuť scénu a Pavol je už charakteristicky sviežo expresívny Orazio Di Bella.
Projekt oživenia 88-ročnej Angeliky ukázal skorý talent Eugena Suchoňa a zrelý talent tvorcov jeho súčasného spracovania. Aj Labutie jazero, ktorého plagát pri návšteve Prahy inšpiroval Suchoňa k vytvoreniu Angeliky, bolo revidované a vytvorené na dvakrát. Bol by v dobrej spoločnosti, ktovie, či by teraz dal súhlas?
Presvedčiť sa môžete sami - najbližšie v stredu 8. októbra v Historickej budove SND.
Autor: Katarína Zagorski
