Film z roku 1982 sa vracia do kín v rámci Projektu 100.
Režijný debut zutekaného mnícha a charitatívneho aktivistu Godfreya Reggia Koyaanisqatsi sa v roku 1982 stal senzáciou, hoci sa mu neušla žiadna veľká filmová cena.
Vznikol však nový žáner dokumentárneho filmu i nový, košatý filmový dialekt.
Sám Reggio ho obohatil o pokračovania Powwaqqatsi (1988) a Naqoyqatsi (2002) i ďalšie snímky v podobnom duchu – Anima Mundi (1992) a Visitors (2013).
Kameraman Koyaanisqatsi Ron Fricke, povzbudený Reggiovým úspechom, režíroval v podobnom duchu celovečerné dokumenty Baraka: Odysea Zeme (1992) a Samsara (2011).
Ďalšie nakrútili a nakrúcajú pokračovatelia, obdivovatelia i epigóni. Neodškriepiteľný vplyv má nadčasové Reggiovo dielo aj na populárne prírodopisné či cestopisné celovečerné dokumenty.
Obraz silnejší než sto slov
Reggio s tímom spolupracovníkov sedem rokov hľadal, vyberal, nakrúcal a skladal zábery prírody, techniky, miest aj ľudí tak, aby bez slov, len s hudbou, spevom a vysvetlením základných pojmov v záverečných titulkoch tvorili jednoliaty univerzálne zrozumiteľný celok.
Zakladá sa na hromadení paralel i kontrastov. Nehybné staroveké jaskynné maľby už v úvode strieda veľkolepý štart kozmickej lode.
Odveké nemenné skalné útesy, oblaky a morské vlny postupne nahrádzajú zábery poľnohospodárskej krajiny, kameňolomy, elektrické stĺpy, továrne, nastúpené armády, explózie bômb.
Ľudia sa opaľujú na pláži susediacej s monštruóznou chemickou továrňou.