Egon Bondy sa v hrobe určite neobracia

Robert Roth a Ingrid Timková pripravili hru, ktorej autorom je filozof, spisovateľ a jedna z kľúčových osobností československého undergroundu.

Tím hercov zo Slovenského národného divadla ukázal, že si vie užiť aj alternatívny priestor a hru.

Egon Bondy prežil posledné roky života v Bratislave, kde panoval obdiv a úcta k jednej z kľúčových osobností československého undergroundu. O jeho eštebáckej minulosti sa veľa nehovorilo, hoci mohla byť jedným z dôvodov, prečo opustil rodné Česko. Ani o tom, že okrem kníh napísal i divadelnú hru Návšteva expertov.

Nekonkrétna totalita

Po smrti v roku 2007 zanechal Bondy jedinečné literárne a filozofické dielo. Stojac stále v opozícii a na strane slabších bol plný paradoxov. Dokázal sa vysmiať ľuďom, ktorí sa prispôsobili normalizácii a podpísať Chartu 77, ale aj spolupracovať s tajnou bezpečnosťou, ktorá sa nechala oblbnúť jeho láskou k filozofii maoizmu, aby napokon po revolúcii ešte zabojoval proti antikomunistom.

Anarchista, radikálny ľavičiar, talentovaný básnik, prozaik, filozof. O praktikách vypočúvania tajnou políciou vedel svoje a práve o tom napísal hru. Vyfabuloval situáciu nekonkrétnej totality, kde sa stretnú dva páry expertov na vypočúvanie, vydieranie a mučenie. Keďže aj spoľahlivé metódy sa opotrebúvajú a časom si na ne človek zvykne, treba vyvíjať stále nové spôsoby, ako ho prinútiť spolupracovať. Strhávanie nechtov, prepichávanie ušných bubienkov? To sú veci, s ktorými obete už dávno dokážu žiť, lebo vedia, že čoskoro aj tak umrú. Aký je teda cieľ? Nechať ich smrť prežívať donekonečna.

Môže sa diať čokoľvek

Práve naši experti sa pokúšajú všetok svoj cit a fantáziu nasmerovať na neustále sa meniaci prah bolesti svojich obetí. Pod rúškom monštruóznej služby vlasti ich vrchovato napĺňa ukrutná zvrhlosť, chlipnosť a tyranská zábava.

Na javisku tak vzniká veľkolepý priestor na rozohranie kreatúrnych postáv. Sú svojimi vlastnými tieňmi (svetelná projekcia na zadnom plátne), z nich vystupujú do reality, ktorá fascinuje i zahanbuje. Režisérka vedie hercov s minimalistickým prístupom, s presnou predstavou o celku. Premodelované dialógy kladú dôraz na každý detail výrazu a pohybu a dokopy vytvárajú silnú štylizáciu ad absurdum – práve vďaka nej sa však na javisku môže diať čokoľvek. Možno by v istých momentoch stačilo menej dramatickosti a o miere vulgárnosti by sme vždy mohli pochybovať, ale váhu čiernej grotesky pochopili všetci herci a v postavách sa našli.

Platí to hlavne v prípade Roberta Rotha a Daniela Fischera. Obaja si svoje postavy výdatne vychutnali, pracovali s ich charaktermi v najjemnejších odtieňoch a vedeli, o čom hrajú. Napriek tomu je potrebný takpovediac filmový odstup diváka od témy, ktorá hraničí s návodom na to, ako sa z človeka môže stať monštrum.

Celkovo sa však potvrdilo, že alternatívny divadelný priestor je pre tvorcov zo SND inšpiratívny a vedia si užiť pocit slobody. Najbližšia repríza bude v pondelok 13. októbra.