Do našich kín teraz prichádza film Anjeli. Režisérka Alice Nellis ho nakrútila podľa knihy, ktorú Viewegh napísal pred siedmimi rokmi, no tvrdí, že dnes by na nej nič nezmenil.
Je film Anjeli v niečom inšpirovaný filmom Wima Wendersa Nebo na Berlínom?
„Niekedy dávno som tento film videl, ale zámerne som sa k nemu nevracal, aby som sa ním nenechal ovplyvniť.“
Od vydania novely Anjeli všedného dňa ubehlo sedem rokov, keď ste pre prasknutú aortu takmer prišli o život. Zmenili by ste na svojej knihe dnes niečo?
„Naopak. To, čo sa mi stalo, len posilnilo moju vieru, že šťastie je čas. Myslím si to viac ako kedykoľvek predtým.“
Váš film pripomína banálne problémy, ktorými si kazíme život. Urobili ste v živote nejakú radikálnu zmenu po tom, čo ste boli tak blízko smrti?
„Zmeny nerobíme zvyčajne radi ani ľahko. Poctivo musím priznať, že sa mi nepodarilo vymaniť sa z banalít. Uvedomujem si však, že sa rúham, ak sa dnes sťažujem na hlúposti.“
Napríklad na nespárované ponožky?
„Sťažujem sa najčastejšie na to, že nemám pamäť, že stále niečo hľadám, že toto nie je život, aký som si zaslúžil. Nedokážem vidieť pekné veci, som zlý na deti, podráždený z toho, že sa mi nedarí. To však nespochybňuje pravdu, ktorú som chcel dať do filmu. Možno je to posolstvo pre ľudí, ktorým sa môže podariť povzniesť nad každodennosť a uvedomiť si hlbšie veci.“
Robili ste prieskum medzi knihami o anjeloch?
