Najsilnejšou kategóriou súťaže sú opäť rodinné domy, rezervy máme vo verejných stavbách.
„Hľadali sme netriviálnu architektúru, mimo rámca rutiny a štandardných riešení, s nápadom, jasným názorom a koncepciou. Vyhýbali sme sa dizajnérskym exhibíciám a obvyklým klišé,“ zhodnotil výber najlepšej slovenskej architektúry ocenenej v súťaži Ce.za.ar Martin Jančok.
Z rekordného počtu prihlásených diel absolvoval spolu s ďalšími porotcami dvadsaťtri osobných obhliadok, medzi nominácie v šiestich kategóriách sa dostalo sedemnásť diel po celom Slovensku.
V stredu večer vyhlásili víťazov.
Dobré rodinné domy
CE.ZA.AR 2014
Cena za architektúru
súťaž vyhlasuje Slovenská komora architektov
do šiestich kategórií súťaže je možné prihlásiť dielo realizované za posledné dva roky
tento rok sa prihlásilo
101 diel, 17 postúpilo
medzi nominácie,porota: Marlies Breuss (AT), Maxime Enrico (FR),
Martin Jančok (SK),
Osamu Okamura (CZ),
Ivan Ostrochovský (SK), Yan Roche (FR), Peter Vitko (SK).
„Je nesmierne pozitívne, že u vás neustále rastie počet kvalitných architektonických ateliérov. Tento rok som sa stretol s úplne novými menami, o ktorých som doteraz ani nepočul, no prekvapili ma absolútne špičkovými dielami,“ hovorí český architekt Osamu Okamura, ktorý tento rok predsedal porote.
Tak ako minulý rok aj teraz bola podľa neho veľmi silná najmä kategória rodinných domov. Vo verejnom priestore a občianskych stavbách máme stále čo zlepšovať.
Do Košíc
Napriek tomu však Osamu Okamura zo všetkých víťazných diel vyzdvihol najmä projekt z týchto dvoch kategórií.
„Košické Kasárne Kulturpark sú výnimočným dielom. Je to nesmierne kultivovaný projekt na európskej úrovni, s akými sa stretávame v bohatých krajinách, ktoré si môžu dovoliť všetko, no vedia, že život nie je o tom, dovoliť si všetko. Je to stavba, ktorá perfektne uchopila svoje poslanie, neukazuje na seba, ale vytvára rámec aktivitám, ktoré tam vznikajú.“
Jej tvorcovia hovoria, že to vôbec nebolo jednoduché. „Bol to veľký a nesmierne technicky náročný projekt, ktorý bol pod neustálym drobnohľadom, keďže sa realizoval aj z európskych financií. Navyše, náš ateliér nemal veľa skúseností s takýmto obrovským projektom a komplikácie vznikali prakticky neustále,“ hovorí Irakli Eristavi.
Výrazne im pomohlo, že už pri prvej debate s tímom padlo kľúčové rozhodnutie – zbúrať múr okolo kasární, otvoriť priestor v okolí historickej stavby a ponúknuť ho návštevníkom.
„Prvá eufória prišla, keď sme tam prvýkrát po skolaudovaní videli tisíce ľudí na festivale Leto v parku. Ešte síce nefungovali všetky súčasti komplexu, ale priestor začal žiť,“ povedal Eristavi. „Teraz som sa tam zastavil aj počas Bielej noci a mám pocit, že sa to vyvíja dobrým smerom. Že pomaly sa začínajú zavádzať isté užívateľské schémy a jedného dňa si Košičania tento priestor úplne vezmú za svoj.“
Víťazi CE.ZA.AR 2014
Rodinný dom
IST – rodinný dom v Čunove
autori: Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Štefan Polakovič
„Obzreli sme sa späť a navrhli súčasný vidiecky domček. Má sedlovú strechu, gánok, farebné bodové okná. Tradičnú trojpriestorovú schému izba – pitvor – komora sme zamenili za izba – vstup/hygiena – obývačka. Podkrovie je čiastočne obytné, nad obývačkou otvorené. Pôdorysne skromný priestor dennej časti je kompenzovaný grandióznym zasklením do záhrady v celej ploche rezu domom.“ Foto - Peter Jurkovič
Bytový dom
Panelák v Rimavskej Sobote
autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Peter Jurkovič, Roman Halmi, Jana Benková, Ivan Príkopský, Katarína Príkopská
„Komplexnou premenou panelového domu sme zhmotnili našu vlastnú odpoveď na aktuálnu tému rekonštrukcie panelového bytového fondu (nielen na Slovensku).“ Foto - Jakub Skokan
Občianske a priemyselné budovy
Kasárne Kulturpark Košice
autori: Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček, Silvia Šillová
Areál pôvodných rakúskouhorských kasární z 19. storočia sa podarilo premeniť na nové multižánrové kultúrne centrum. Celý projekt má silný environmentálny charakter, využíva alternatívne zdroje energie a minimalizuje prevádzkové náklady. Foto - Robo Kočan, Jaroslav Vaľko
Exteriér
Kasárne Kulturpark Košice
autori: Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček, Silvia Šillová
Areál pôvodných rakúskouhorských kasární z 19. storočia sa podarilo premeniť na nové multižánrové kultúrne centrum. Celý projekt má silný environmentálny charakter, využíva alternatívne zdroje energie a minimalizuje prevádzkové náklady.
Interiér
LOFT, Bratislava
autori: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Samuel Zeman, Jana Benková. Foto - Peter Čintalan
Otvorený priestor v sebe kombinuje časti starej a novej dispozície, spája ich a dáva im novú funkčnosť.
Rekonštrukcia a obnova budov
Rekreačný dom v Partizánskej Ľupči
autor: Martin Kusý ml.
Kamenný dom z prelomu 17. a 18. storočia, ktorý kedysi patril pernikárovi, dostal novú podobu. Zachováva však čo najviac charakteristických čŕt pôvodnej stavby. Foto - Andrej Šutek
Cena verejnosti
Cyklomost slobody
Schlosshof – Devínska Nová Ves
autor: Milan Beláček
spolupráca: Zoltán Agócz, Ľuboš Rojko
O ocenení rozhodovali čitatelia v internetovom hlasovaní denníka Hospodárske noviny. Foto - Milan Beláček
Sme na európskej úrovni
Fotografia nestačí, dobrú architektúru musíte zažiť. Zmení vám to život, hovorí český architekt OSAMU OKAMURA, ktorý po druhý raz s porotou Ceny za architektúru prešiel Slovensko.
To, čo vidíme v súťaži Ce.za.ar, je iba malé percento toho, čo vidno v uliciach. Aká je teda skutočná realita našej architektúry?
„Fakt je, že počet vysoko kvalitných stavieb na Slovensku nie je veľký. To, čo vidíme v súťaži, je špička, a tá sa môže zrovnávať s európskou špičkou, akurát, že za ňou je pomerne prázdno. V krajinách, kde má kvalitná architektúra dlhšiu a hlbšiu tradíciu, sú za najkvalitnejšími dielami ešte stavby druhej a tretej kategórie, ktoré však stále môžeme považovať za veľmi kvalitné. Tu je niekoľko výnimočných a potom nič. A bude zrejme dlho trvať, kým sa to zmení.“
Čo tomu môže pomôcť?
„Slovenská architektúra stúpa hore, ale zdá sa, že štát zaspal a nepodporuje jej rozvoj. Je to zrejmé najmä z nedostatku architektonických súťaží na verejné zákazky. Krajina by mala mať jasnú víziu, ako prostredníctvom architektúry rozvíjať kultúrne bohatstvo, ktoré slúži všetkým. Ako príklad môže slúžiť Chorvátsko.“
V čom konkrétne?
„Na prelome 90. rokov a nového milénia zorganizovalo obrovskú sériu súťaží na nové verejné školy a škôlky. Generácie detí teraz vyrastajú v tých neuveriteľných, inšpiratívnych a skutočne špičkových priestoroch, ktoré sú absolútne odlišné od tradičných domov. A to dokáže človeka ovplyvniť na celý život. Keď sa však pozrieme sem, vidíme, že sa tu stavajú rádovo drahšie stavby, no ich kvalita je katastrofálna. To je mi priam ľúto.“
Kategória rodinných domov je silná, nemôžeme si vytvoriť vzťah k dobrej architektúre takto?
„To by trvalo veľmi dlho. Obýva ich iba malé množstvo ľudí, ďalší ich možno uvidia v časopisoch, ale architektúra nie je o fotografiách – je o prežívaní, o zmyslovej a priestorovej skúsenosti. Keď sa človek v takom priestore dlhšie nepohybuje ani v ňom nikdy nežije, nedokáže si predstaviť, čo dobrá architektúra dokáže. A ja sa stále stretávam s množstvom inteligentných ľudí, ktorí u nás dobrú architektúru nikdy skutočne nezažili. Ten pocit sa dá prirovnať k tomu, keď vstúpite do gotickej katedrály. Čosi podobné môžete zažiť, ak dnes vojdete do niektorého z múzeí umenia. Je to celkom nový pocit, ktorý vám zmení život. A to by malo byť aj snahou štátu – skvalitňovať prostredie pre najširšiu verejnosť. To je cesta, ako vzdelávať.“
Aký spôsob je na to najlepší?
„Práve o tom teraz aj v Česku prebieha veľká debata – chceli by sme dostať základy architektonického navrhovania alebo plánovania mesta do školských osnov. Architektonická a urbanistická gramotnosť by sa mala šíriť ako napríklad finančná gramotnosť, keď ľuďom vysvetľujeme, kedy je dobré zobrať si hypotéku a kedy nie. Aby potom, keď stoja na stavebnom úrade vedeli, čo sú ich práva a ako napríklad vyzerá dobré námestie. Začať sa však musí už od detí. Teraz napríklad vyšla knižka Domek o súčasnej architektúre pre deti predškolského veku a je to absolútny bestseller. Vytvorili ju poľskí architekti a už ju vydali v pätnástich jazykoch. Uznávam však, že niekedy je chyba na strane architektov, ktorí nevedia o svojej práci rozprávať širšiemu publiku a ostávajú v expertnom uzatvorenom svete.“
Spolu s porotcami ste postupne prešli všetkými vybranými dielami, získalo si vás niektoré na prvý pohľad?
„Košické Kasárne – Kulturpark ma úplne prekvapili. Je to naozaj projekt na európskej úrovni. Je to čosi celkom iné, než čo sa u vás snažia postaviť pod značkou Zahy Hadid. To je architektúra, čo sa dnes vyváža do tretieho sveta, nie je veľmi udržateľná, stavia na efekte. Je to také pozlátko, žiaľ, nemám o tom vysokú mienku. Kasárne však patria k celkom inej kategórii – kultivovanej architektúre, ktorá je často nenápadná, ktorá pristupuje k problému s pravou mierou. Je to stavba kultivovaná v detailoch aj v materiáloch. Jej elegancia je v samozrejmosti a tá je rafinovaná, nevtieravá – robí pozadie pre život, ktorý sa v nej má odohrávať. Neukazuje iba na seba. Je perfektne uchopená a skvelo napĺňa svoju úlohu.“
A čo kategória rodinných domov, vyhral váš favorit?
„Pri rodinných domoch ide často o rolu reprezentácie. Každá stavba veľa hovorí o vkuse svojho majiteľa, reflektuje, aký signál chce dať okoliu. Ale aj v tejto kategórii vidno posun – dnes už nevzniká podnikateľské baroko, vznikajú kultivovanejšie stavby. A ak mám byť osobný, bol som fanúšikom domu H45°. Zrejme to bolo aj tým, že mi veľmi evokoval japonskú architektúru, nadobudol som k nemu zvláštny emocionálny vzťah – páčilo sa mi, ako prepájal exteriér s interiérom, ako pomocou stien vytáral malé súkromné záhrady. Je to niečo, čo je mi blízke, a preto som ním bol nadšený. Ale hlasovali sme demokraticky a výsledok už dnes poznáte.“
jem
