„Baví ma vytvárať napätie,“ hovorí o svojej tvorbe maliarka Alena Adamíková. Zaujímajú ju kontrasty medzi prirodzeným a umelým. Aj na obraze List, ktorý ma vrátil späť vidíme strom, vrastený do neprirodzeného prostredia - neosobnej architektúry. Výjav, ktorý sa odohráva na strome – dievča sediace na kmeni a čítajúce list - je však už osobný, priam intímny.
Postava so sklopeným zrakom, bez priameho kontaktu s divákom, zapadá do ostatnej produkcie Adamíkovej. Maliarka holduje portrétnej tvorbe, je to jej vášeň, až posadnutosť. Portrétu sa venuje takmer výhradne, kombinuje ho s krajinomaľbou.
Pracuje s olejom, prastarou technikou, ale vždy sa usiluje o aktuálny výraz. Ľudská tvár podľa nej nesie v sebe životnú skúsenosť zobrazenej osoby, preto sa autorka cez realistickú podobizeň vždy túži dostať inam – „za obraz“. A to platí aj pre autoportréty, ktoré sa v sériách takisto vyskytujú.
„Na tomto obraze hovorím o tom, že svoje korene nevymažeme a nosíme ich so sebou," vysvetľuje Alena Adamíková. Korene, domov pre ňu stelesňujú lesy, stromy Muránskej planiny. „Nosím v sebe myšlienku, že predstavujú moje útočisko, skrýšu, kedykoľvek chcem byť sama, vyleziem na strom. Takýto strom si nosím všade so sebou."
Dielo: List, ktorý ma vrátil späť, 2014, olej na plátne, 150 x 140 cm
Výstava: Alena Adamíková / Ležiace, spiace, Galéria Schemnitz, Andreja Sládkoviča 2, Banská Štiavnica, 5. septembra - 13. októbra 2014
