Chýbali necelé tri roky a Rusko by spolu s Jurijom Ľubimovom (30. 9. 1917 - 5. 10. 2014) oslávilo jeho storočie. Storočie Ľubimova. Lebo málokto ovplyvnil ruské divadlo v posledných desaťročiach tak, ako tento režisér, organizátor, herec a skvelý pedagóg. Koncom septembra oslávil 97. narodeniny a o niekoľko dní neskôr ho zradilo srdce.
„Je to koniec jednej epochy," písali ruské noviny. Zriedkavo sa v tom zhodovali tie, ktoré sú riadené Kremľom, aj tie, ktoré sa snažia vyjadrovať alternatívne názory. Ľubimova uznávali a obdivovali všetci, aj keď on mal s úradmi večné problémy. So sovietskymi i s ruskými.
Neprekročil hranicu
Väčšinou však zo súboja vychádzal víťazne, vďaka svojej tvrdohlavosti, ale aj schopnosti neprekročiť určitú hranicu, za ktorú by už bola divadelná recesia a irónia považovaná za provokáciu a hanobenie režimu.
V zahraničí poznajú Ľubimova hlavne ako zakladateľa legendárneho Divadla na Taganke. Divadla, ktoré balansovalo na hrane dovoleného aj v tuhých komunistických časoch.
