Výstava Škola základ života? je o tom, ako rôzne môže vyzerať dizajn aj cesty k nemu v slovenských podmienkach.
Píšu si ešte školáci čitateľské denníky tak ako kedysi – do osobitného zošita, určeného iba na túto jedinú úlohu? Možnože dnes už stačí vytlačená A4, všetko čierne na bielom, alebo e–mail na adresu slovenčinárky. Možno že raz budú posielať rovno video, kde všetko povedia, tak ako to cítia, hneď po prečítaní poslednej strany. Ktovie.
Kedysi o čomsi podobnom zrejme ani nesnívali a poctivo tie knihy čítali, alebo aspoň ručne opisovali hlavné myšlienky a hlavné postavy od starších. Niektorí z nich v tom však uvideli priestor, kde okrem kopírovania možno vytvoriť aj čosi originálne.
Na výstave, ktorú práve otvorili v galérii Satelit v Bratislave, sa ukázalo, že to nebolo celkom márne. Niežeby sa z nejakého čitateľského denníka stal hodnotný muzeálny artefakt, no keď sa pozriete napríklad na ten, ktorý kedysi patril Vladislavovi Rostokovi, je vám hneď jasné, že ak by tento človek nezistil, že to, čo robí rád, je dizajn, bola by to fakt škoda.
Z výstavy Škola základ života? v Satelite - informačnom a výstavnom bode Slovenského centra dizajnu.
Poznáte ich
Výstava Škola základ života? nie je o čitateľských denníkoch, ale o tom, ako rôzne môže vyzerať dizajn aj cesty k nemu v slovenských podmienkach. Vedľa seba zoraďuje rané práce dnešných profesionálov a porovnáva ich s tým, čo už poznáme – s ich najznámejšími plagátmi, knihami, obalmi platní či produktovým dizajnom.
A keďže ide o výber autorov staršej generácie – všetko sú to veci, s ktorými sme sa bežne stretávali, akurát sme vtedy nemuseli tušiť, kto za nimi je a aký je jeho príbeh.
Miroslav Cipár ilustroval knihu E. Gašparovej Ceruzky a góly. (1960, Mladé letá)
Potrebujete odpoveď?
„Pri Rostokovom čitateľskom denníku, alebo pri jeho osobných denníkoch zo 60. rokov minulého storočia sme umiestnili jeho denníky z roku 2006 a skvelo tu vidno jeho obsesiu knihou, písaním a zostavovaním publikácií, ktorá sa naplno prejavila v jeho profesionálnom živote,“ hovorí kurátorka Mária Rišková.
„U mnohých kvalitných autorov sa totiž už od detstva prejavoval talent, a potom možno iba nejaká náhoda spôsobila, že sa z nich nestali maliari či sochári, ale dizajnéri. Z nášho pohľadu je dobré, že sa tak vlastne stalo, lebo ich talent sa dostal k množstvu ľudí práve vďaka plagátom, knihám, obalom či rôznym produktom.“
Výstava Škola základ života? sa síce pomyselne pýta, či to bola práve škola, ktorá rozhodla o tom, kde ich talent skončil, no odpoveď nie je taká jednoznačná.
„Sú tu autori, ktorí študovali odbory priamo súvisiace s dizajnom a ostali pri ňom, iní k nemu prišli od štúdia voľného umenia,“ hovorí Rišková. „Máme tu veľa školských prác, ale aj takých, ktoré robili autori vo voľnom čase, lebo ich nebavili povinné školské zadania. Sami dodnes hovoria, že v škole sa učili najmä jeden od druhého.“
Bohumír Prihel navrhol pre Teslu telefón. 1975, Igor Didov je autorom rádia Talisman 308 U, Tesla Bratislava.
Čo všetko je dizajn
Každý divák teda môže posúdiť, či to bola práve škola, alebo skôr spolužiaci, ktorí ich formovali. Vďaka vystaveným dielam máte možnosť spoznať Paľa Chomu, Ľubomíra Longauera, Svetozára Mydla či Vojtecha Vilhana tak, ako ste ich doteraz nevideli. A tiež si tu možno naplno uvedomiť, čo všetko okolo nás je dizajn.
„V minulosti u nás tento pojem neexistoval a hoci mal iné podoby, nie vždy znamenal to čo dnes, a teda, že ide o komplexné navrhovanie nielen tvaru, ale aj celkovej koncepcie výsledného produktu,“ hovorí kurátor Maroš Schmidt.
Aj preto sa na výstave objavuje aj architekt Vojtech Vilhan, ktorý vytvoril napríklad interiér známeho vládneho salónika na letisku, scénograf Martin Brezina alebo fotograf Tibor Honty.
Nájdete tu však napríklad aj ukážku toho, ako vznikalo pozadie televízneho štúdia za moderátormi vedecko-popularizačnej relácie aj návrh televízneho titulku od Pavla Blaža.
Múzeum dizajnu napreduje
Trvalo to príliš dlho, no konečne máme v registri múzeí a galérií aj Slovenské múzeum dizajnu.
BRATISLAVA. „Faktom je, že oficiálne vzniklo Slovenské múzeum dizajnu už ku koncu decembra minulého roku, keď si Slovenské centrum dizajnu vytvorilo vo svojej štruktúre oddelenie s rovnomenným názvom. Zápis špecializovaného múzea dizajnu do Registra múzeí a galérií Slovenskej republiky je však pre nás nesmierne dôležitý,“ hovorí kurátorka múzea Mária Rišková.
Múzeum sídli v priestore Hurbanových kasární, kde je aj výstavný a informačný bod SCD Satelit. Hlási sa k tradícii prvých pokusov o založenie umelecko - priemyselného múzea v Bratislave na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia.
Zápisom múzea do registra sa zavŕšili takmer deväťdesiatročné snahy o vznik inštitúcie, ktorá by sa systematicky venovala zbierkotvorným, výskumným a publikačným aktivitám súvisiacim s rôznymi formami dizajnu.
„Oficiálny zápis do registra nám otvára možnosť uchádzať sa o špecializované fondy určené najmä na rozvoj zbierok,“ hovorí o prínose zápisu Mária Rišková.
„Zároveň sme tým získali väčšie sebavedomie pre dizajnérsku komunitu. Teraz už môžeme ísť smelo do sveta a ukázať, čo všetko máme. Pripravujeme výstavný projekt o Škole umeleckých remesiel v spolupráci s Nemeckom a máme rozbehnuté aj ďalšie spolupráce so zahraničnými partnermi.“
(jem)
