Len nestratiť zmysel pre vtip. Inak budú mať diváci čo robiť, aby z filmu Díra u Hanušovic nevyšli malomyseľní.
V princípe jestvujú dva druhy filmov: také, pri ktorých si divák oddýchne od všetkého, najmä od myslenia, na druhej strane tie, pri ktorých musí s tvorcami spolupracovať a investovať pozornosť, intelekt aj city, aby sa zabavil a dosiahol zážitok. Díra u Hanušovic patrí k tým druhým.
Divadelného režiséra Miroslava Krobota poznáme najmä z roly mlčanlivého železničiara Aloisa Nebela. Vo svojom režijnom dlhometrážnom hranom debute do istej miery nadväzuje na túto kultovú animovanú drámu. Díra u Hanušovic sa odohráva v tom istom kraji, s rozprávačským minimalizmom a s podobnou náladou. Dokonca i Simona Babčáková si tu zopakovala rolu z Nebela.
Nejako už len prežiť
V zapadákove na severnej Morave pasívne vegetuje zopár blúznivcov a zúfalcov. Bezvýznamných, slabých, neschopných vzdorovať osudu. Prežívajú zo dňa na deň na konci sveta, chránení každodenným stereotypom, citovo vyprahnutí, na polceste k úplnej strate dôstojnosti i človečenstva.
Silných príbehov či skôr osudov sú tu celé priehrštia. Film ich nevystavuje na obdiv, nevnucuje, nerobí z nich atrakciu. Jemne, citlivo, mäkko až dojímavo ich rozpráva v hlbších plánoch prostredníctvom prostého obrazu s dlhými, dôsledne komponovanými zábermi a statickou kamerou Jana Střítežského (Dom, Alois Nebel), efektívnou prácou so zvukom, prebranou hudbou a ruchmi, s vynikajúcim prostredím a majstrami hereckého remesla.
Krobot sústredene vykresľuje postavy ako subtílne charaktery typických vidieckych súčasníkov.
Vyštudovaná učiteľka nemčiny Maruna (Tatiana Vilhelmová) žije so zatrpknutou chorou matkou (Johana Tesařová) a sestrou Jarunou (Lenka Krobotová). Pre nedostatok iných príležitostí pracuje v miestnom pohostinstve. Zdravotná sestrička Jaruna využije príležitosť a odíde s nemeckým penzistom do Mníchova. Miestni muži – bezradný poľovník a starosta Jura (Ivan Trojan), záletný klampiar Kódl (Lukáš Latinák) či prostoduchý hrobár Olin (Jaroslav Plesl) – sú všetko možné, len nie chlapi, ktorých by si Maruna chcela uviazať na krk.
Trápne aj absurdné
Napriek neľútostnému naturalizmu, bezvýchodiskovej depresívnej a beznádejnej nehybnosti je Díra u Hanušovic založená na zveličení, nabitá vtipom, precízne budovanými i načasovanými lakonickými gagmi, absurdným humorom, extrémnou trápnosťou i výstižnými, smiešnymi, často vulgárnymi replikami.
Dejú sa tiež akoby mimochodom, a predsa neodvratne. Smiech, ktorý prinášajú, je cez slzy. Aj vďaka citlivému režijnému vedeniu a sústredeným, disciplinovaným hereckým výkonom.
Krobotov debut svedčí o suverénnom zvládnutí filmového remesla, ale aj skúsený divák, ktorý si pri jeho sledovaní nepochybne príde na svoje, má čo robiť, aby napokon nepodľahol malomyseľnosti, beznádeji a z nich vyplývajúcej ľahostajnosti. Očista a úľava však nie sú zaručené.
