FINALISTI CENY OSKÁRA ČEPANA 2014

Tabule – hýbte sa!

Jaroslav Kyša hovorí, že trvácnosť sa dnes dá vyjadriť celkom inak než kusom mramoru.

Jaroslav Kyša je absolvent Ateliéru slobodnej kreativity 3D pod vedením prof. Juraja Bartusza, na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V Londýne, kde pôsobí od roku 2012, založil umeleckú platformu Mor ho! collective.(Zdroj: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ, DALIBOR ADAMUS)

Posledným zo štvorice finalistov Ceny Oskára Čepana, ktorých predstavujeme, je Žilinčan Jaroslav Kyša.

Je to fakt. Chodíme okolo nich niekoľkokrát denne. Sú mohutné, bronzové, mramorové, zoxidované, nefunkčné, bizarné, krásne a takmer neviditeľné. Ležia niekde na dne hlavy ako obrázky z dovolenky, na ktorej ste nikdy neboli.

Sôch, pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ má každé slovenské mesto niekoľko. Zväčša sa o nich hovorí vtedy, keď sa majú z nejakého čudného dôvodu presunúť inam alebo keď ich ktosi zbúra.

Jaroslav Kyša ich nebúra, neglorifikuje ani nedehonestuje, iba ho zaujíma, prečo je to tak – že táto očividná trvácnosť akosi nefunguje. Že aj umelé vence na nich zvädnú. Že pribúdajúce alebo meniace sa miesta tabúľ, sôch a pamätníkov viac než samotnú udalosť reprezentujú akurát našu veľmi labilnú prácu s pamäťou, ktorá je navyše úzko prepojená s aktuálnym názorom tých, čo sú práve pri moci.

Aj na výstavu finalistov Ceny Oskára Čepana, ktorá je v žilinskej Novej synagóge, urobil Jaroslav Kyša dielo, ktoré sa pohráva presne s touto témou. Či sa stane víťazom on, alebo niekto ďalší zo štyroch finalistov, sa dozvieme v piatok na žilinskej Stanici.

sm-1022-014-tabula.rw_res.jpg

Nové dielo Jaroslava Kyšu na výstave finalistov Ceny Oskára Čepana pracuje s pamätnou tabuľou vyhlásenia samostatného štátu Jozefom Tisom. Pozrite si viac fotografií z výstavy finalistov v žilinskej Novej synagóge >>

sm-1022-014-tiso.rw_res.jpg

Pozerať sa inak

Fakty
Cena Oskára Čepana
2014
  • finalistami aktuálneho ročníka Jana Kapelová, Jaroslav Kyša, Martin Kochan a Matěj Smetana
  • nové diela finalistov môžete vidieť na ich spoločnej výstave, ktorú včera sprístupunili v žilinskej Novej synagóge
  • víťaza sa dozvieme 24. októbra na žilinskej Stanici
  • víťaz získa 6-týždňový rezidenčný pobyt v New Yorku, finančnú odmenu v hodnote 2600 € a po návrate možnosť realizovať samostatnú výstavu v etablovanej galérii
  • www.oskarcepan.sk

Samozrejme, nebolo to tak, že by sa Jaroslav Kyša ráno zobudil a začal sa zaujímať o takúto tému. Išlo to celkom prirodzene, ako vraví. „Kreslil som dinosaury, zvieratká a už ako dieťa som chodil do ľudovej školy umenia – bola hneď tu za synagógou v bývalej židovskej škole.“

Každý deň chodieval aj okolo domu, z ktorého Jozef Tiso vyhlásil 6. októbra 1938 autonómiu. Keď tam stál na balkóne, zrejme dovidel aj na synagógu, v ktorej je dnes výstava finalistov a do ktorej Kyša preniesol odliatok tabule pripomínajúcej práve túto udalosť.

Na jednom mieste je pohodená, zdeformovaná ako kus mŕtvej kože, na inom ju pokrýva niekoľko vrstiev hrubého skla, cez ktoré vidno, iba ak človek nájde ten správny uhol pohľadu. Tretia verzia je opretá o stenu balkóna, no nie celkom, čosi tomuto vzájomnému dotyku bráni. Štvrtá tabula visí na stene, no keď k nej chcete prísť bližšie, roztočí sa ako ruleta.

Ešte nevieme ako na to

„Tabule alebo pamätníky majú byť miestami, kde sa človek zastaví a popremýšľa nad tým, čo sa tam stalo, alebo čo symbolizujú. Ja sa pýtam, čo sa stane, ak ich vezmem na celkom iné miesto, vložím ich do iného kontextu a ešte ich aj urobím takmer nečitateľnými,“ vysvetľuje Jaro Kyša.

„Chcem, aby sa ne ľudia pozreli inak než bežne, keď okolo nich chodia. Sú súčasťou lokálnej pamäti, nosíme ich niekde v hlave, len si to neuvedomujeme. Fascinuje ma, ako pôsobia trvalo, večne, hoci sa tu s nimi u nás hrá šach a presúvajú sa. Táto naša práca s pamäťou vyzerá, ako keď sa s niečím snaží vyrovnať dieťa. Zatiaľ nevie ako na to,“ hovorí Kyša.

K téme pamäti a jej vizualizácie vo verejnom priestore sa dostával postupne. Na strednej študoval dizajn a až na košickej fakulte umení si uvedomil, že oveľa viac ho fascinuje umenie a prešiel do ateliéru Juraja Bartusza. „Stále som poškuľoval po tom, čo tam robia. V tom čase bola v škole úžasná atmosféra, obrovský entuziazmus, výborní profesori a ja som sa prvý raz dostal do kontaktu s videoartom, performance, s prácou na sochách a objektoch a úplne ma to dostalo,“ hovorí.

brick_1_res.jpg

Brick, 2013 - levitujúca tehla predstavuje monument odporu. Pozrite si viac diel Jaroslava Kyšu na jeho stránke >>

Radšej chvíľu ako večnosť

Pri performance a objektoch či sochách ostal dodnes, najprv začínal pri menších intervenciách do verejného priestoru, ktorými chcel vyrušiť náhodných okoloidúcich, neskôr sa začal viac zaoberať konkrétnou históriu miesta a jeho pamäťou.

V Slovinsku napríklad objavil múr, pri ktorom najprv strieľali Nemci Slovincov a po vojne naopak. Počas jednej noci urobil na zemi tmavú škvrnu, ktorú nasvietil divadelným reflektorom. Keď sa ktosi priblížil, reflektor sa vypol. Osud miesta, jeho svedomie a história, ostali symbolicky v tme.

Väčšina z jeho diel má v sebe podobnú nestálosť, dočasnosť, no to neznamená, že by Jaroslav Kyša zanevrel na „tradičnú“ sochu vo verejnom priestore. Akurát, že jej podoba nemusí byť taká, akú poznáme. „Trvácnosť sa dá uchopiť aj inak než mramorom.“

skrna2_res.jpg

Black remorse, 2010. Inštalácia v slovinskom meste Celje. Keď sa divák priblíži, svetlo zhasne.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Rozprávkové tankovanie
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  2. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  3. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  4. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Rozprávkové tankovanie
  8. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 13 747
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 936
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 451
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 399
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 601
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 565
  7. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 8 534
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 449
  9. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 917
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 545

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kocian: Funkcionári mi dávali odporúčania, kto má hrať. Mali však smolu

Žilinská cesta je normálna, tvrdí Kocian.

Stĺpček Petra Fukatscha

Kozák im odkázal, skúste to isté vo Vigu alebo v Miláne

Mal tri možnosti – nič nevidí, vyhodí hráčov alebo odíde.

Neprehliadnite tiež

Zomreli pred sto rokmi, ale až teraz sa stali ľuďmi. Peter Jackson ohuruje novým filmom

Na premiére vojnového filmu They Shall Not Grow Old bol aj princ William.