Počas návštevy výstavy konceptuálneho umelca, literáta a pedagóga Monogramistu T.D. (Dezider Tóth, Andro Verdan) v bratislavskej Galérii 19 mi jedna pani povedala: „Nehľadajte v tom význam, nedáva to zmysel.“ Je to spolovice pravda a zároveň spolovice nepravda, záleží na uhle pohľadu. Neprijať pozvanie na pomyselnú hru Monogramistu T.D. by ale bolo skôr na škodu.
Pre autora, ktorý aktívne pôsobí na výtvarnej scéne už od 70. rokov 20. storočia, sú typické konceptuálne praktiky, striedmy výraz, štylizovaná forma, ale aj hravosť, náznaky špecifického humoru, poetika aj sila jednoduchých až minimalistických gest a impulzov.
Základom je slovo
Výstava s názvom Doložka k žádosti o povolení k pobytu nepredstavuje výrazné vybočenie z formálneho alebo ideového smeru, ktorým sa autor prezentuje ostatné desaťročia. Základom je slovo. Slovo apropriované, tlačené, písané či hovorené. Základ výstavy tvoria stovky rastrovo nainštalovaných výstrižkov z novín. História takzvanej „cut-up“ techniky siaha do 20. rokov minulého storočia, keď ju v literárno-performatívnych experimentoch začali využívať predstavitelia dadaizmu a neskôr ju preslávil hlavne beatnik William S. Burroughs.
Princíp, ktorý je založený na náhodnom vyberaní slov z pôvodného kontextu a ich následné vkladanie do nových súvislostí, sa uchytil aj v populárnej kultúre (experimentovali s ním David Bowie, Thom York či Kurt Cobain) a, pochopiteľne, sa dostal aj do nášho prostredia.
Monogramista si privlastňuje časti neznámych viet a stavia ich do nového kontextu. Jeho selekcia neponúka súvislé riešenia, práve naopak – výber jednotlivých slovných zoskupení nedáva v smere čítania, ako ho poznáme, zmysel. Autor ponúka zážitok z momentu – podobne, ako keď v osemsmerovke spájame zoskupenia písmen do známych slov.
Tu však neexistuje nesprávne riešenie. Divák sa môže pohybovať po celom priestore, spájať jednotlivé vyprázdnené slovné spojenia do viet či premýšľať z akého kontextu pochádzajú či prečo zrovna tieto vybral.
Ako dadaistická báseň
Monogramista takisto útočí na sluchové zmysly, náhodné spojenia sú reprodukované v celej galérii. Prerozprávané slová pôsobia ako dadaistická báseň a obsadzujú celý priestor. Ďalšiu časť výstavy tvoria priestorové objekty – drevené dosky, ktoré autor takisto pokryl slovami.
Istý moment nelogickosti je prítomný aj v tomto prípade, no táto „nelogickosť“ je dielom autorovej kreativity. Tá prekypuje humorom a slovnými zvratmi, čím sa mu celkom nenútene darí komentovať súčasné súvislosti a situácie („príliš mnoho minimalizmu“, „kunsthistoričky, vlhnú vám mihalničky“, „skutočnosť metafory“) a iné.
Výstavu dopĺňajú abstraktné maľby na plátne a dreve, v ktorých možno sledovať pohyb, čas či vymedzenie v priestore – podobne ako na celej výstave.
Aktuálny počin Monogramistu T.D. je síce formálna a ideová pripomienka umenia minulých čias, ale autor svojou realizáciou dokazuje, že je stále živé a dokáže tvrdo konkurovať súčasným trendom.
Autor: Michal Stolárik
