SME
Piatok, 15. november, 2019 | Meniny má Leopold

Cukor spoznali až na Slovensku

Príbeh Slovenky z Maďarska, ktorá po presídlení začala nový život v Kolárove.

Stanica Nové Zámky - nákladné autá UNRRA pomáhajú nakladať balíky, prevážajú vzácny náklad. Vlak bol schopný odviezť batožinu tridsiatich rodín. V roku 1947 cestoval po Európe britský spisovateľ a novinár, vtedy na voľnej nohe, Lionel Davidson. Prišiel aj na Slovensko.Stanica Nové Zámky - nákladné autá UNRRA pomáhajú nakladať balíky, prevážajú vzácny náklad. Vlak bol schopný odviezť batožinu tridsiatich rodín. V roku 1947 cestoval po Európe britský spisovateľ a novinár, vtedy na voľnej nohe, Lionel Davidson. Prišiel aj na Slovensko.(Zdroj: Lionel Davidson, Maďarské národné múzeum)

Príbeh Slovenky z Maďarska, ktorá po presídlení začala nový život v Kolárove

V novembri uplynie 70 rokov odvtedy, čo exilová československá vláda oficiálne požiadala vládu USA, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu, aby dali súhlas na vysídlenie nemeckej a maďarskej menšiny z Československa. Tieto snahy presadzovala už od roku 1941 na čele s vtedajším exilovým prezidentom Edvardom Benešom. Benešove dekréty boli odvtedy predmetom sporov, ktoré podľa všetkého vyrieši iba čas.

"Bola som v deviatom mesiaci, keď sme nastupovali do transportu z Dolnej zeme. Odchádzali sme z mestečka Mezőberény, po našom je to Poľný Berinčok, hovorí 90-ročná pani Zuzka Bányászová z Kolárova.

Článok pokračuje pod video reklamou

Mala dvadsaťštyri rokov, keď sa na základe Benešových dekrétov začala československá vláda vyrovnávať s povojnovým stavom a chcela vykázať z krajiny vojnových previnilcov. Spolu s nimi sa v roku 1947 malo z Československa presťahovať do Maďarska toľko slovenských Maďarov, koľko maďarských Slovákov bolo ochotných prísť z Maďarska do Československa, presnejšie na juh Slovenska. Podobne, ako to bolo v prípade nemeckej menšiny.

Predkovia pani Zuzky a jej manžela sa prisťahovali do Poľného Berinčoka ešte v 18. storočí počas takzvaného veľkého sťahovania. Manželova rodina, pochádzajúca od Bardejova, sa dlho volala Banásová, potom ju premenovali. Keď sa dvaja mladí na Dolnej zemi zišli, on už takmer nevedel po slovensky, Zuzkina rodina si jazyk viac udržiavala. V roku 1947, v období presídľovania, už mali trojročného syna a práve čakali prírastok.

Salaš alebo dedina

„Náš vlak smeroval do Nových Zámkov, odkiaľ nás mali poslať do okolitých dedín a osád – časť ľudí mala ísť do Nededu a na priľahlé samoty, časť do Kolárova. Mala som šťastie, v našom kupé sedela aj jedna zdravotná sestra, a tá na mňa počas cesty dozerala. Keď sme dorazili na stanicu, vraví mi – pani, nechoďte vy do Nededu, lebo keď to tam na vás príde, doktora sa nedočkáte. A odviedla ma do novozámockej nemocnice,“ rozpráva pani Zuzka.

Jej aj manželova rodina medzitým mierila na salaš neďaleko Nededu. Zuzka v nemocnici pobudla tri dni, no keďže pôrod sa nehlásil, poslali ju preč. Netušila, kadiaľ ísť a trvalo celý deň, kým sa vďaka pomoci miestnych ľudí dopravila do 17 kilometrov vzdialeného Kolárova.

Tam už medzi prisťahovalcami vládol miestny chaos – niektoré domy, kam sa mali noví ľudia nasťahovať, boli ešte obsadené pôvodnými obyvateľmi, v tých už prázdnych sa zasa zdržovali noví, čo na nevyprázdnené domy čakali. Navyše, mnohých Maďarov zo Slovenska dovtedy – vzhľadom na nedotiahnuté politické dohody – transportovali do Česka.

Našťastie, v neznámom prostredí sa noví obyvatelia stretli aspoň na jednej ulici. Mnohí ako susedia a príbuzní žili blízko seba aj na Dolnej zemi. Po komplikovaných dohodách a vyjednávaniach sa pani Zuzka usídlila na jednej z kolárovských ulíc u svojej starej mamy. Tu počkala na vlastnú rodinu, ktorú sa sem podarilo vrátiť zo salaša. V Kolárove (vtedy Gúta) sa pre nich našiel dom, kde sa im o pár dní narodil druhý syn.

ltsz.65-226---kopia_r5372_res.jpg
Rok 1947. Postele, stoličky, stoly, všetko sa nakladá do nákladného auta. Obyvatelia južného Slovenska sa presúvajú na staicu do Nových Zámkov, odkiaľ ich vlak odváža žiť na Dolnú zem.
Foto – Lionel Davidson, Maďarské národné múzeum

Bez kultúry

Dom dostali len šťastnou náhodou. Bol naň poradovník a prednosť mali len vďaka tomu, že sa ešte v Maďarsku stali členmi Slovenského spolku. Založili ho tam učitelia zo Slovenska, pricestovali do Berinčoku, aby propagovali myšlienku presídlenia a nahovárali tamojších na výmenu.

„Prikývli sme, že pôjdeme, veď sme boli Slováci a v Maďarsku sme vlastne žili dosť izolovane,“ hovorí pani Zuzka. „Naši rodičia a starí rodičia žili v getách. V dedine bolo švábske, maďarské a slovenské geto a ľudia sa nemiešali. Až my mladí sme sa začali medzi sebou postupne schádzať.“

V čase presídľovania mal Poľný Berinčok okolo 12-tisíc obyvateľov, z toho bola asi polovica Slovákov a druhú tvorili Maďari a Nemci (ktorých tiež nútene presídľovali). Z tamojších Slovákov sa rozhodla prísť na Slovensko asi tisícka obyvateľov. Tí, čo zostali – často blízka rodina, sa asimilovali.

„Žili sme bez svojej kultúry. Kým neprišli agitátori, po tejto stránke nebolo na juhu Maďarska nič. Ani neviem, či som vedela nejakú slovenskú pieseň, jediné, čo sme mohli počuť po slovensky, bolo náboženstvo. Náboženské piesne sme mali české, dokonca tlačené švabachom. Vtip je, že o slovenských pesničkách z maďarského Berinčoku som sa dozvedela až tu, na Slovensku,“ ukazuje pani Zuzka, dlhoročná členka speváckeho zboru v Kolárove, vzácny spevník.

ltsz.65-228---kopia_r330_res.jpg
Posledný pohľad obyvateľov opúšťajúcich Slovensko. Smerujú na juh Maďarska, kde budú žiť, zatiaľ čo na novozámockú stanicu privezie súprava na výmenu maďarských Slovákov.
Foto – Lionel Davidson, Maďarské národné múzeum

Cukor nadovšetko

Južné Slovensko do svojho príchodu nepoznali. Prekvapilo ich, že sa dostali do pohraničného prostredia hovoriaceho po maďarsky, tým skôr, že na Dolnej zemi, kde dovtedy žili, sa stále hovorilo aj po slovensky. „Mysleli si, čo za zberba to z Dolnej zeme príde, a nakoniec boli prekvapení, že hoci sme boli Slováci, vedeli sme po maďarsky krajšie ako oni,“ spomína pani Zuzka. „No povedzte, nebolo to presídľovanie zbytočné?“

Aj ona mala o ľuďoch z Hornej zeme mylnú predstavu. Myslela si, že tu žijú utlačení, chudobní ľudia, a naopak – mnohí s radosťou spomínali, ako sa za prvej republiky mali dobre.

Po príchode na Slovensko sa aj pani Zuzka s rodinou začala mať lepšie ako v Maďarsku. Tam svojho času treli väčšiu biedu, lebo manžel ako murár sa veľmi neuplatnil. Mali síce hospodárstvo, dopestovali a dochovali si, takže nemali ťažkosti s potravinami, no zrazu pribudla nová možnosť zarobiť si, po vojne sa veľa stavalo.

„Nehovorím, že každý sa mal lepšie, veď bol prídelový systém na šatstvo aj na potraviny, ale predsa sme to pocítili. Kým sme sa sem nepresťahovali, môj prvý syn nepoznal cukor. Cenili sme si ho nadovšetko, štvrť kila sme si strážili ako oko v hlave. A keď sme prišli sem, dostali sme na osobu toľko cukru, že sme ho doma mali zrazu haldu.“

2014-10-19-13.50.59---kopia_res.jpg
Pani Zuzka Bányászová má 90 rokov, je jasnej mysle a berie iba lieky na tlak. Väčšinu
svojho života prežila na Slovensku v Kolárove (Gúta), kam prišla s rodinou v rámci
presídľovania v roku 1947. Foto - autorka

Slovenské krivdy sú staršie

Mnohí slovenskí Maďari pocítili výmenu obyvateľstva inak. Nikto sa ich nepýtal, či chcú odísť, alebo nie, presídliť sa museli a na novom mieste nedostali to, čo doma zanechali. Namiesto murovaných domov sa ocitli v chalupách z nepálenej hliny, žiadne stodoly, nijaké pozemky.

„Neušla sa nám ani brázda, sme tu, sme zdraví, chceli by sme pracovať, rýpať sa v zemi,“ píše sa v knihe Bélu Angyala o spomienkach presídlencov, ktorých zo Slovenska vysťahovali do maďarského Pitvarosu. Ich potomkovia môžu dodnes trpieť historickou krivdou, čo otvorenému mysleniu neprispieva.

„Historickú krivdu môžu pociťovať predovšetkým tí, čo boli presídlení násilne. To boli hlavne Maďari, ktorí boli na výmenu obyvateľstva určovaní československými úradmi,“ vysvetľuje historik, profesor Štefan Šutaj. „V historickom vedomí, v historickej a rodinnej pamäti sa tieto udalosti zachovávajú predovšetkým v negatívnom poli hodnotenia. Podstatne výraznejšie to vidieť v maďarskej než v slovenskej časti obyvateľstva. Slovenské ´krivdy´ sú staršie, viažu sa na iné historické udalosti ako maďarizáciu, násilnú asimiláciu, kultúrne pamiatky, Viedenskú arbitráž. Myslím si však, že postupne sa aj ´krivdy´ presídlencov čoraz viac dostávajú do pozície nostalgických spomienok na časy minulé, starý domov. Skôr ako by ich vyliečila politika, rieši ich čas.“

Šutaj upozorňuje, že motiváciou československej exilovej vlády aj jej nasledovníkov bolo presídlením zamedziť, aby sa v budúcnosti opakovali vojny, ktorých zdrojom by bola etnicita a etnická premiešanosť obyvateľstva a dokončenie myšlienky existencie národného štátu.

Vláda si uvedomovala aj to, že sa tak udeje za cenu ďalšieho ľudského utrpenia, no považovala to za menšie zlo ako vojny, pred ktorými chcela uchrániť ďalšie generácie. „Dnešný svet a dnešná stredná Európa vníma tieto záležitosti inak,“ hovorí Šutaj. „Takéto presídľovanie je pre nás absolútne neprijateľné riešenie.“

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť
  2. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  3. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  4. 30 rokov slobody: Predplaťte si SME.sk za mimoriadnu cenu
  5. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  6. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  7. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  8. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  9. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  10. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  1. O2 opäť pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť
  2. Čo funguje v českom obchodnom registri lepšie ako na Slovensku
  3. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  4. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  5. 30 rokov slobody: Predplaťte si SME.sk za mimoriadnu cenu
  6. Laserovou terapiou proti chorobám z povolania
  7. Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť
  8. Zdarma doživotně radary a zľava 23 % na autokamery Mio MiVue 731
  9. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  10. Zo staršieho domu moderné sídlo pre mladú rodinku
  1. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 8 575
  2. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 8 498
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 7 730
  4. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 6 734
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 6 553
  6. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 6 544
  7. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 6 128
  8. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 5 883
  9. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 5 283
  10. 30 rokov slobody: Predplaťte si SME.sk za mimoriadnu cenu 4 533

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

Nežná revolúcia

Slováci sú zhovievavejší ku komunizmu ako Česi (November 89 v grafoch)

Viac Slovákov ako Čechov považuje za dobrý vtedajší politický aj ekonomický systém.

Karel Schwarzenberg