Inscenácia Salome Richarda Straussa, ktorá mala premiéru cez víkend v Štátnej opere ND Praha, ponúkla výnimočne pôsobivý zážitok.
Polonahá Salome tancujúca pred svojím otčimom Herodesom – to je notoricky známy výjav z obrazov starých majstrov. Najnovšia pražská inscenácia vrcholnej opery Richarda Straussa v réžii Mariusza Trelinského sa úplne rozišla s gýčovou exotikou tohto námetu. Salome v podaní nemeckej sopranistky Gun–Brit Barkmin je celý čas zahalená v decentných čiernych šatách, svojím výrazom však ide až na dreň lásky tajomnejšej než smrť.
Foto: Ilona Sochorova
Trelinski, ktorý v Opere SND pred rokmi inscenoval operu Orfeus a Eurydika, v novej inscenácii pátral po tajomstve komplexu Salome. Už hra Oscara Wilda, na báze ktorej libreto vzniklo, odmietla tradičný obraz naivky zneužitej matkou na jej politické ciele. Wildova Salome žiada o hlavu Jána Krstiteľa z neopätovanej lásky k nemu.
Od svojej premiéry roku 1905 sa skladateľovo vrcholné dielo stretávalo s ováciami nadšeného publika, ale aj s odmietnutím, dokonca cenzúrou. Časť publika znechucuje ospevovanie fyzickej krásy Jána Krstiteľa. Salome v závere bozkáva pery na jeho useknutej hlave. „Možno to predsa len chutilo po láske,“ presviedča sa, keď pocíti chuť krvi, za ktorú je zodpovedná.
V úchvatnej scénografii Borisa Kudličku žije Herodesova rodina v luxusnom byte. Tento slovenský scénograf pôsobiaci predovšetkým v zahraničí podchvíľou narúša realizmus svojej scény projekciami hrozivého mesiaca pôsobiaceho ako planéta z filmu Melanchólia.
Elegantná Herodias (Veronika Hajnová) vyjedá z chladničky a popri tom pozorne sleduje, ako veľmi je jej lascívny manžel Herodes (Jacek Laszczkowski) zaujatý krásou svojej nevlastnej dcéru. Civilné situácie sú herecky domyslené, každé gesto má svoj symbolicky význam.
Tanec siedmich závojov – najdôležitejšia časť opery – v interpretácii tvorcov neodkrýva telo Salome, ale hlboké zranenia jej duše. Z expresívnej choreografie Tomasza Wygodu pochopíme, že ju jej otčim v detstve zneužíval. Táto scéna svojou desivosťou pri〜pomína Purgatorium Romea Casteluciho. Nejde o svoj〜voľnú interpretáciu režiséra, skôr o možné domyslenie Wildových narážok na to, že Herodes Salome miloval „až príliš“.
Foto: Ilona Sochorova
Pražskú Salome si môžu diváci už v polovičke novembra porovnať s inscenáciou, ktorú v Opere SND pripravuje nemecký režisér Hans-Joachim Ruckhäberle s Jolanou Fogašovou v titulnej úlohe.
