Jeho hrdina je bez peňazí, tie, čo má, investuje do auta. „Ja nikdy nespím v stane. Pretože na tuning zraze, keď spíš v stane, tak ti ho ráno zbúrajú. Mne stan zhodili a napchali mi do výfuku hranolčeky. To ma dosť nasralo.“
Ráďa je prívržencom tuningu. Odborníci z auto-moto časopisov to volajú hanlivejším slovom – túzing. To znamená, že neladí autu parametre, softvér, čipy, aby lepšie jazdilo, on peniaze vráža do zmien, ktorým chýba funkčný zmysel. Hlavne, že sú efektné.
Môžete v tom vidieť trestuhodný gýč, modernú ľudovú tvorivosť alebo len prezdobené ego majiteľa na kolesách, v každom prípade, zvonku je to trochu smiešna záležitosť. A parádna nahrávka na smeč, ak idete o nej robiť film.
Martin Dušek tú nahrávku neprijal. Autorom najlepšieho českého dokumentu na prestížnom festivale v Jihlave sa stal práve preto, že bol nečakane empatický, citlivý.
Autonáboženstvo
Nie že by to nezvádzalo k úsmevu. Ráďa auto fanaticky pulíruje, mazná sa s ním, vylepšenia si plánuje celé roky dopredu. Vodič nie je ktovieaký – môžeme vidieť hneď v úvode, keď na ceste nabúra – ale to je druhoradé.
Ráďa v čiernej karosérii a neónoch na podvozku vidí chrám a náboženstvo, pevný bod vo vesmíre. Menia sa priateľky, striedajú sa ročné obdobia, pravá láska zostáva.
Sviatkom tohto náboženstva tuningu sú víkendové zrazy pre podobne zameraných bláznov. Vyhrať cenu útechy, poriadne sa opiť, zatancovať si a ráno už triezvy opäť sadnúť za volant. V nádrži možno bude ešte benzínu na cestu domov.
Dobrý námet na výsmešný dokument o exotovi, no podstatné sa z portrétu vylúpne až v náznakoch a postupne. Mladý Ráďa nemá prácu, brigády ho nebavia, v nijakej sa neohreje. So zápalom vysvetľuje svojej matke, čo je z neho zúfalá, že na aute bude jazdiť, aj keby už nebolo čo jesť.
Netreba byť sociológom, aby sme to videli. Keď sa v klube s kamarátmi po pár minciach skladajú na propagačnú plachtu alebo keď vidíme, ako Ráďa hrdinsky oželie bagetu za dvadsaťpäť korún, pretože dal za umytie karosérie štyridsať – otázka je očividná.
Prečo toľko peňazí do nezmyselných hobby nalievajú práve tí, čo peniaze nemajú? Možno práve preto, že sú chudobní a je málo iných vecí, na ktoré by boli hrdí. Nebude to náhoda, že auto tuning prekvitá na severe Česka s vysokou nezamestnanosťou po úpadku priemyslu.
Toto je dokument?
„Film sleduje pustú krajinu vzťahov, ktorá obklopuje hlavného hrdinu a dáva ju do súvislosti s pustotou severných Čiech, kde sa príbeh odohráva,“ napísali v katalógu festivalu. To je príliš beznádejný výklad filmu, ktorý drží palce svojim hrdinom.
Martin Dušek dianie iba pozoruje, nevstupuje otázkami pred kameru, ako je módne v českom dokumente. Je pokorný, strohý a zároveň vizuálne silný. Môže sa dokonca stať, že úplne zabudnete, že ide o dokument.
Stačí prestať špekulovať, ako sa dá niečo také otvorené zachytiť, kde filmári umiestnili mikrofóny a to, čo vám zostane, bude príbeh strihu sociálnej drámy. Dojemnej a súcitnej, ako by ju režíroval Angličan Ken Loach.
Na najväčšom podujatí dokumentu v strednej a východnej Európe býva víťazom forma, a nie obsah filmu - ak to takto vôbec možno oddeliť. A takisto platí, že víťazi bežne idú proti trendom, ktoré prichádzajú vo vlnách.
Tento rok sa vo výberu dostala skôr mladšia generácia, videli sme profily pedofila aj ornitológa, cestovanie do Vietnamu alebo do centra revolučnej Ukrajiny. Martin Dušek v konkurencii vyčnieval.
