Dorota Nvotová. FOTO - MFF
j herečke Dorote Nvotovej. Sekundovali jej aj ďalší slovenskí herci - Jana Hubinská a Lukáš Latinák.
Ako ste sa cítili v úlohe herečky a ako vnímate fakt, že slovenskí herci hrajú v českých filmoch a naopak?
DOROTA NVOTOVÁ: „Venovať sa herectvu na Slovensku je podľa mňa smiešny výrok, ktorý neuverím nikomu, ani keď ho vysloví Zdena Studenková. V momentálnej situácii sa na Slovensku filmovému herectvu venovať nedá. V prípade, že budem mať dobré ponuky, tak ich prijmem. Herectvo je pre mňa skôr výhodná zábava. Venujem sa hlavne hudbe, koncertujem, nahrávam platňu. Veľmi ani nerozumiem, prečo vo filmoch hrám, nikdy som herectvo neštudovala, ani som nechodila na konzervatórium. Napokon, koľko priestoru má jeden herec, ak sa v Čechách a na Slovensku nakrúti okolo tridsať filmov ročne? Nemôže sa predsa opakovať každý rok v nejakej úlohe. A keďže nestarnem o päť rokov rýchlejšie, aby som vždy mohla hrať iný typ, tak jedine seriál by zabezpečil, aby som sa vo filme objavila častejšie. K postave Emy vo filme Dievčatko som sa dostala cez casting, úplne férovo. Agentúry rozosielajú fotky z čias, keď som mala dvanásť rokov, krátke strapaté vlasy. Režiséri si ma vyberú podľa fotky, samozrejme, príde im tam úplne iná osoba. Už na castingu k filmu Dievčatko som si prečítala celý scenár, pretože som sa od neho nevedela odtrhnúť. Musím priznať, že Dorotka a Ema sú si značne podobné.“
Už v počiatočnom uvažovaní o filme Dievčatko ste koncipovali hlavné postavy ako Slovenky?
BENJAMIN TUČEK: „Vôbec mi pôvodne nenapadlo uvažovať týmto smerom. Bola to nejaká dodatočne objavená zábavná rafinovanosť. Vo filme v podstate ide o odcudzenosť, o model dvoch žien, matky a dcéry, ktoré sú situované do pomerne nepriateľského a cudzieho sveta. Obsadenie Jany Hubinskej a Doroty Nvotovej prišlo až následne a ukázalo sa ako nesmierne trefné, najmä v intímnejších scénach, keď vo svojich rozhovoroch spontánne prechádzajú do slovenčiny. Pomohlo to vypovedať o ich dôvere a blízkosti, keď sa nemusia prispôsobovať okoliu a môžu hovoriť po svojom. Chcem však podotknúť, že to vôbec nemá byť príspevok k skúmaniu situácie slovenských prisťahovalcov v Čechách. Ide o jemnú nuansu, ktorá má naznačiť situovanosť v cudzom svete.“
