Sarajevo 3. decembra (TASR) - Jednu z najvzácnejších židovských pamiatok v Európe, Sarajevskú haggadu, po storočiach turbulentnej histórie v pondelok nastálo vystavili v bosnianskom Národnom múzeu.
Svätá kniha zo 14. storočia, ktorá aj s pomocou ilustrácií približuje príbehy talmudu, je považovaná za jednu z najvzácnejších haggád na svete. Okrem toho je aj symbolom multikultúrnej histórie Sarajeva.
Knihu do Sarajeva v 16. storočí doniesli židia, ktorých predkov kráľ Ferdinand a kráľovná Izabela v roku 1492 vyhnali zo Španielska. Najprv sa 109-stránkový spis dostal do Talianska, odkiaľ ho rabín priniesol cez Chorvátsko do Bosny. Tam ho jeden z rabínových potomkov, Joseph Kohen v roku 1894 predal sarajevskému Národnému múzeu.
"Toto je veľká kultúrna udalosť, nielen pre židovskú komunitu v Bosne a Hercegovine, ale pre všetky národnosti a občanov," povedal na slávnostnom obrade najvyšší predstaviteľ židovskej komunity v Bosne Jakob Finci.
Haggadu pred vystavením zrekonštruoval medzinárodný tím expertov pod vedením Andrey Patakiovej, reštaurátorky z viedenskej umeleckej akadémie. Reštauračné práce sa skončili v januári tohto roku. Následne bolo treba vybudovať špeciálnu miestnosť s kontrolovanou teplotou a vlhkosťou. Celý projekt organizovaný Trustovým fondom OSN (UNTF) stál asi 120.000 dolárov. Na financovaní sa okrem OSN podieľali viacerí darcovia.
Kniha stáročia fascinuje učencov a bádateľov. Zobrazovaním ľudskej postavy totiž narúša židovskú tradíciu a Zem má na ilustráciách zaguľatenú formu, čo bol v stredoveku kacírsky koncept.
Haggada je vystavená spoločne s inými bosnianskymi rukopismi z rovnakého obdobia - islamskými a kresťanskými, katolíckymi aj pravoslávnymi. "Toto je dôkaz, že ľudia tu storočia žili bok po boku, a že nečakali storočia len na to, aby sa mohli vzájomne zničiť," povedal Finci s poukázaním na konflikt spred desaťročia, počas ktorého boli častými terčmi aj kultúrne a náboženské inštitúcie a pamiatky.
Bosna sa stále zotavuje z ničivého konfliktu medzi miestnymi Srbmi, Chorvátmi a Moslimami a medzinárodní vyslanci sa snažia o dosiahnutie zmierenia medzi miestnymi komunitami.
Haggada je prezentovaná ako príklad vzájomnej pomoci medzi Bosniakmi rôznej viery v časoch kríz. V ostatných dvoch vojnách na území Bosny pamiatku nevyčísliteľnej hodnoty zachránili nežidia. Počas druhej svetovej vojny Sarajevskú haggadu pred nacistami, ktorí po nej pátrali, zachránil - podľa jednej interpretácie - Chorvát a Moslim, ktorí ju do konca konfliktu ukrývali v neďalekej dedine. Podľa niektorých informácií bola ukrytá pod podlahou mešity. Počas vojny, ktorá prepukla začiatkom 90. rokov po rozpade tzv. druhej Juhoslávie, Moslimami vedená bosnianska vláda haggadu premiestnila do trezorov centrálnej banky tesne pred tým, ako bosnianskosrbské jednotky múzeum vážne poškodili počas obliehania a ostreľovania metropoly.
Na pergamene z teľacej kože napísaný manuskript je najznámejším symbolom sarajevskej židovskej komunity a jej prežitia počas storočí konfliktov. Súčasťou stálej expozície sa stala prvý raz.
"Dnes večer sa odysea Sarajevskej haggady skončila. Je v bezpečí. Zostáva symbolom nádeje, tolerancie, symbolom Sarajeva, ktoré vydržalo," vyhlásil šéf bosnianskej misie OSN Jacques Klein.
1 12 20 ari pel
