Dokáže vypiť štrnásť fliaš alkoholu denne, spôsobuje dopravné nehody, nechce platiť vysoké dane a obhajuje ruského prezidenta Putina. Kým je a kým sa stáva Gérard Depardieu?
Nie je ešte ani desať hodín ráno, keď Gérard Depardieu otvára doma šampanské. Aby to nebola nuda, na stôl si položí ešte pohár vína a poruke má pastis. K obedu si otvorí dve vínové fľaše, popoludní sa mu osvedčila kombinácia šampanské – pivo a okolo piatej je znovu čas na pastis, nech vraj nezostane načatá fľaša poloprázdna. A keď padá večer, pije vodku, prípadne whisky. Niekomu sa nezdá, že to môže vydržať? „Potrebujem medzitým len desaťminútový spánok a vzápätí dúšok rosé a som zase svieži ako dieťa,“ ubezpečuje. „Nechystám sa zomrieť, energiu ešte mám.“
Rebel, ale posvätnýAk tohto francúzskeho herca pozná celý svet a jeho jedálny lístok je zaujímavý pre všetky svetové médiá, nie je to náhoda. Vo svojej profesii patrí k tým najlepším a charizmatickým, dokáže zahrať čokoľvek, a akoby pritom dvihol len malíček. S pomocou veľkých režisérov a pozoruhodných filmov dospel k renomé, ktoré jeho spoluobčania obdivne nazývajú „sväté monštrum francúzskej kinematografie“. Nech robí čokoľvek, budú ho obdivovať.
Z posledných záznamov jeho životopisu je zrejmé, že jeho schopnosti nepríjemne prekvapovať a pohoršovať (aspoň polovicu publika) sú rovnako veľké ako herecký talent. Depardieu odmietal platiť doma vysoké dane (bohatí Francúzi musia odvádzať sedemdesiatpäť percent z výnimočných ziskov) a odsťahoval sa, pri jazde v opitosti spôsobil haváriu a zranenie, v lietadle sa vycikal na sedadle, nespokojný, že ho pri vzlietaní nechceli pustiť na záchod, a niekoľko mesiacov verejne podporuje a obdivuje Putina, pretože v Rusku od januára 2013 žije.
Daňový raj si pôvodne našiel v Belgicku, pochvaľoval si, že parížske letisko má len na skok a že všade okolo neho sú výborné mäsiarstva a bistrá. Potom zavolal ruský prezident a on sa odhodlal na radikálnejší krok. Prijal ruské občianstvo a hovorí, že do tejto krajiny sa hodí. „Som trochu rebel, to sa im páči,“ cituje ho agentúra AFP. Putinovi imponujem tým, že ma občas, celkom opitého, musia dvíhať zo zeme.“
Gérard Depardieu na Art Film Feste v roku 2010. FOTO SME - TIBOR SOMOGYI
Idiot v krajine PutinaZa svoju novú adresu Depardieu uvádza Mordviansku republiku, mesto Saransk a ulicu s názvom Demokratická. Hoci býva v novom centre zločinu a najmä, šesťstopäťdesiat kilometrov ďaleko od Moskvy, dianie v Kremli sleduje a má naň aj názor. Aký? Stačí možno povedať, že medzi svojich nových priateľov, kvôli ktorým sa učí ruštinu, počíta samotného Putina. „Všetci intelektuáli sa naňho hnevajú, myslia si, že je to vrah. Moje ‚zlé‘ známosti sú dobre známe,“ citoval ho denník Libération. „Na čele ruského štátu treba niekoho takého, ako je on. Niekoho, kto má ruský temperament. Horu, ktorá zastaví vietor a vráti Rusom dôstojnosť.“
Vie, že časť spoločnosti s prezidentom nesúhlasí a vníma jej silnejúcu pozíciu, ale on na nej nevidí nič obdivné. Skôr naopak: „Ruská opozícia nemá žiadny program,“ hovorí. „Hlási sa k nej pár inteligentných ľudí ako napríklad Kasparov, ale ten sa hodí akurát tak na šach.“ Keby ho niekto vyzval, aby sa postavil aspoň na stranu punkovej skupiny Pussy Riot a spochybnil ich prísny trest, povedal by, že to nie je správne: „Predstavte si, že by tie dievčatá šli spievať do mešity. Nevyšli by z nej živé. Aj v katolíckom svete by vyvolali pobúrenie. Keď to poviem vo Francúzsku, majú ma za idiota.“
Depardieu má vo Francúzsku niekoľko viníc, a tak svoje nové bydlisko posudzuje aj podľa toho, či v ňom môže slobodne podnikať. A to zatiaľ môže. V októbri mal naplánované, že si otvorí reštauráciu a začne vyrábať, prvýkrát v živote, tvrdý alkohol. Ruská agentúra ITAR-TASS napísala, že herec chce obchodovať s biovodkou. Vyrábať ju bude z čistého horského prameňa a tak, aby pritom neničil životné prostredie.
Ako Dominque Strauss-Kahn vo filme Welcome To New York. FOTO - OUTNOW
Kto je tu úbohý?„Je to úbohé,“ komentovali správanie Gérarda Depardieua v poslednom čase politici. Nepáči sa im, ako sa zachoval k vlastnej krajine, neschvaľujú, ako banalizuje ľudské práva, podozrievajú ho z nezdravého vzťahu k peniazom. A on? On odpovedal tým, že prijal hlavnú úlohu vo filme režiséra Abela Ferraru Welcome to New York a hrá v ňom Dominiqua Straussa-Kahna. Kedysi to bol jeden z najvplyvnejších politikov sveta, minister financií, neskôr šéf Medzinárodného menového fondu a potom aj nádejný kandidát na francúzskeho prezidenta – kým si pred tromi rokmi nezničil kariéru v newyorskom hoteli Sofitel. Pretože sexuálne napadol chyžnú. Depardieu povedal, že keďže Straussa-Kahna nemá rád, výborne sa mu taká postava bude hrať.
Mal pravdu. Film mal premiéru počas festivalu v Cannes a hoci sa distribuuje len cez internet, vo svete už mal veľa divákov a on bol tým prvkom, ktorý sa im páčil najviac. Ťažko sa to dá odškriepiť, Depardieu je naozaj zviera. Že to nie je práve slovo nabité komplimentmi, je samozrejmé. Ale vo svete kinematografie a umenia nadobúda celkom obdivuhodný význam.
Gérard Depardieu a jeho hviezdna kariéraBuzíci
Réžia: Bertrand Blier, 1976
Bol to len začiatok jeho kariéry, ale aký. Roadmovie s voľnými mravmi na francúzsky spôsob sa stala doma kultom. Depardieu vytvoril nezabudnuteľnú dvojicu s Patrickom Dewaerom, respektíve, aj trojicu s Miou-Miou.
Posledné metro
Réžia: Francois Truffaut, 1980
Gérard Depardieu a Catherine Deneuve, to je dvojica, ktorú si francúzski diváci obľúbili a reklamovali na filmovom plátne. Prvýkrát sa stretli v tejto dráme vychádzajúcej z dramatických udalostí počas fašistickej okupácie.
Otec a otec
Réžia: Francis Veber, 1983
Klasik francúzskej komédie mu našiel vhodného hereckého partnera. S Pierrom Richardom vytvoril duo, ktorému nechýbali správne kontrasty ani zvláštne priateľstvo.
Pod slnkom Satanovým
Réžia: Maurice Pialat, 1987
Niečo pre náročnejších divákov so zmyslom pre škandál. Depardieu dostal úlohu kňaza, ktorý bojuje so Satanom. Na festivale v Cannes film zvíťazil, hoci ho diváci vypískali.
Cyrano z Bergeracu
Réžia: Jean-Paul Rappneau, 1990
Depardieu ako romantik? Áno, lepšieho by ste nenašli. Túto krásnu literárnu postavu nemohol hádam zahrať nik iný a on za ňu aj dostal národnú cenu Césara.
Zelená karta
Réžia: Peter Weir, 1990
Aj v tejto americkej romantickej komédii hrá typického francúzskeho hromotĺka, do ktorého sa ani krásna Andy MacDowell nemohla nezaľúbiť.
Otec alebo milenec
Réžia: Gérard Lauzier, 1991
Šarmantná komédia inšpirovala amerických producentov, aby nakrútili absolútne verný remake. Aj v ňom hrá on so začínajúcou herečkou, dnes už v Hollywoode preslávenou Katherine Heiglovou.
Asterix a Obelix
Réžia: Claude Zidi, 1999
Zmysel pre popkultúru prejavil v adaptácii obľúbeného komiksu, ku ktorému sa francúzski filmári už neraz vrátili. V prezlečení za veľkého galského tučka Obelixa je rovnako dojemný ako jeho drobný psík Idefix.
Na Mamuta!
Réžia: Gustave Kevern, Benoit Delépine, 2010
Ak niečo charakterizuje jeho večne nespokojnú a rebelujúcu povahu, tak je to tento film. V jednom z najoriginálnejších francúzskych filmov z posledných rokov hrá s Isabelle Adjaniovou.
kk
