Bosorky, ježibaby či bohyne? Kto sú alebo kto boli tieto ženy so schopnosťami liečiť? Ženy, ktoré žili vysoko v kopcoch Bielych Karpát a za ktorými chodili ľudia s rozličnými trápeniami? Kateřina Tučková o tom napísala knihu Žítkovské bohyne a niekoľko rokov pracovala na tom, aby jej román mal silný faktografický základ. Študovala zdroje a navštívila miesta, kde sa udalosti jej knihy odohrali. Rozprávala sa s ľuďmi, ktorí si žítkovské bohyne pamätali. Vďaka tomu je jej román obrovský svojím rozsahom aj príbehom. Píše o vymretej tradícii, ktorá sa odovzdávala z matiek na dcéry, o ich silných osobnostiach aj utrpeniach počas honieb na čarodejnice, motivovaných skôr osobnými záujmami ako vierou či ideológiou.
Originalita tohto diela spočíva aj v tom, že príbeh nie je postavený na najsilnejšej bohyni, ale na dievčati, ktoré skúma svojich predkov. Hľadá svoje korene a snaží sa pochopiť históriu rodu. Dora, rozprávačka celého príbehu, má svoje tajomstvá aj svoj osobný život, no napriek tomu túži o svojej rodine vedieť viac. A to aj za najvyššiu cenu.
Ak knihu začnete čítať, nenechajte sa odradiť prvými kapitolami, ktoré obsahujú veľa faktov a málo z príbehu. V konečnom dôsledku totiž zistíte, že Kateřina Tučková napísala vynikajúcu knihu o téme, ktorá síce nemusí zaujímať každého, no nakoniec vás úplne pohltí. Je to najmä štýlom rozprávania a príbehom, ktorý vás zaujme natoľko, že knihu nepustíte z rúk, kým ju nedočítate. A možno sa nakoniec začnete zaujímať aj o tie podivné ženy z kopcov Bielych Karpát.
