Keď hudobné hviezdy robia niečo nové po dlhej pauze, očakávania sú obrovské. Nie každý ich dokáže naplniť.
Nikdy to to s ním fanúšikovia nemali ľahké, koncerty hráva len veľmi zriedka a otvorene vraví že hlavne pre peniaze. Najradšej má utajené akcie, lebo vtedy má pocit skutočného a úprimného ohlasu, keďže nevedia, kto hrá.
Aphex Twin, vlastným menom Richard David James, po trinástich rokoch pripravil novú nahrávku s názvom Syro.
Klavírne kyvadlo
Je jednou z najvplynejších a najzásadnejších osobností elektronickej hudby. Takto ho častujú hlavne pre to, ako ovplyvnil celú generáciu nasledovníkov. Za prelomové sa dajú označiť hlavne Selected Ambient Works 1 a 2, I Care Because You Do, Drukqs a Come to Daddy.
Aphex Twin však toho vyprodukoval omnoho viac pod rôznymi pseudonymami. O pravosti niektorých sa doteraz špekuluje a on sám o sebe rád šíri absurdné mýty ako napríklad, že sa vozí vo vlastnom tanku alebo v ponorke.
O novom albume Syro sa v rozhovore pre Pitchfork vyjadril, že je ukončením istej etapy jeho tvorby, keďže potom bude mať ozajstnú slobodu pracovať na novom projekte. Syro aj napriek tomu, že Aphex použil stovky rôznych syntetizátorov a iných mašiniek, znie veľmi kompaktne a celistvo.
Prekvapením je záverečná klavírna skladba Aisatsana, ktorú venoval svojej manželke. Mala premiéru v londýnskom Barbicane, kde Aphex Twin zavesil koncertné krídlo na platformu, ktorá sa ako kyvadlo hojdala nad rozľahlým pódiom.
Vidieť to naživo, to bol naozaj jedinečný zážitok, zvukovo aj vizuálne. Išlo o reakciu na skladbu Pendulum od minimalistického skladateľa Steva Reicha a nebol to jediný jeho pokus nadviazať na tvorbu velikánov súčasnej vážnej hudby. Predtým tak spravil vo veľmi špecifickom remixe poľského autora Pendereckého, kde pomocou midikontroleru ovládal reálny orchester.
Kľúč existuje
Práve pre takéto predchádzajúce experimenty mnohí očakávali niečo podobné. Nejaký výrazný posun od Aphex Twinovej elektronickej tvorby však nový album nepriniesol. Je to kolekcia skladieb, ktoré na prvé počutie môžu na bežného poslucháča pôsobiť až otravne. Dôvodom však nie je klišé ani repetetívnosť, ale naopak, až neúnosná hektickosť, ktorú v sebe Syro má. Skladby však nepôsobia rozpadnuto ani nekonzistentne.
Aphex Twin má šťastie, že jeho fanúšikovia sú trpezliví. Nakoniec ako i sám povedal pre Pitchfork, na prvé počutie môže znieť novinka dosť náhodne, ale existuje k nej kľúč, len ho ľudia musia nájsť.
Najsilnejšími miestami albumu sú XMAS_EVET10 (sofistikovane prepracovaný ambient s až africko znejúcim beatom), 180db (čudné a veľmi hravé techno) a 4 bit 9d api+e+6 (kozmický funk). Slabosťami albumu sú hlavne neustále sa meniaca basová linka, ktorá miestami už naozaj skĺza k manierizmu, a prílišná prekomplikovanosť rytmických a melodických liniek, ktoré tak nenechajú vyznieť iné veľmi harmonicky bohaté a novátorské vrstvy.
Od velikánov ako Aphex Twin sa nedá nemať veľké očakávania. Ak ich aj nenaplnil, album určite stojí aspoň za niekoľko vypočutí.
Autor: Jonatán "Pjoni" Pastirčák
