Pred pár rokmi by sme správu, že Jan Hřebejk pracuje pre televíziu, prečítali v takom zmysle, že pri filme končí a nič lepšie nenašiel. Dnes to treba vidieť inak. Novinkou s názvom Až po uši televízia HBO odpovedá na vlnu zahraničných seriálov, ktoré môžu konkurovať filmom v kine.
Ktorý je váš obľúbený televízny seriál?
To ste sa radšej mali spýtať Petra Jarchovského, on to má všetko naštudované: Sopranovci, Perníkový tatko, Temný prípad, Doktori bez hraníc od Soderbergha. Už sa tomu tuším aj hovorí, že „nové televízne seriály“. Ja som trochu menší znalec, ale to, čo sa deje vo svete, ťažko ignorovať. Docháza skrátka k tomu, že časť tej zaujímavej filmovej tvorby sa presúva do televízie.
Prečo sa to deje?
V posledných rokoch môžeme sledovať, ako sa roztvárajú obrovské nožnice medzi hollywoodskou a ostatnou produkciou. Na jednej strane blockbustery, pokračovania úspešných titulov, komiksové adaptácie a podobné veľkofilmy s obrovskými rozpočtam. Tam sa umelecky neexperimentuje, všetko majú spočítané a so štedrým marketingom zacielené na publikum.
A na druhom konci týchto nožníc máte underground. Umelecké filmy vyrobené na kolene, bez peňazí, bez kampane. Filmy závislé od „šeptandy“, ktorých úspechom je, ak sa na pár týždňov držia vo filmovom klube.
Ako s tým súvisia televízne seriály?
Vo filmovej tvorbe chýbal stred. Normálne vyrozprávané, štandardne produkované príbehy o ľuďoch, ktoré sa prirodzene presunuli do seriálov.
Ako je to v televíziách v Česku?
V porovnaní so svetom sme stále za opicami. No už môžeme vidieť snahy skopírovať čosi úspešné do domácich pomerov. Kým sa to etabluje, tak to chvíľu potrvá.
HBO sa snaží, ale bežné komerčné televízie vysielajú väčšinou nekonečné seriály, ktoré plnia úlohu sedatív. Ja proti tomu, samozrejme, nič nemám, akurát ich nepozerám, mne sa totiž všetky pletú.
Je to taký trikrát dlhší film
Prvý taký ambiciózny seriál v Česku, Horiaci ker od HBO, bol prelomový novým pohľadom na upálenie Jana Palacha. Čo také porovnateľné prinesie seriál Až po uši?
