Viac ako tridsať výstav fotografií z celého sveta máte možnosť vidieť počas celého mesiaca v bratislavských galériách.
Pred piatimi rokmi urobil Mesiac fotografie pri výročí novembra '89 výstavu, ktorá sa prostredníctvom tvorby dokumentaristov snažila ukázať, ako skutočne vyzerali 70. a 80. roky v komunistických krajinách. To, čo v tom období publikovali noviny a časopisy ako „obraz dneška“, totiž malo so skutočnosťou spoločné máločo.
„Teraz sme už nechceli opakovať ten istý model, a preto sme sa rozhodli ukázať oficiálne fotografie režimu, ukázať, ako sa prezentoval systém a ako si aj prostredníctvom fotografie budoval imidž,“ hovorí Václav Macek, šéf Mesiaca fotografie.
Propaganda a moc vo fotografii sú však iba jednou z tém festivalu, ktorý sa práve začína v bratislavských galériách. Okrem nej bude kľúčový najmä pohľad na vzájomný vzťah fotografie a divadla, ale napríklad aj na tvorbu slávneho fotografa Gabriele Basilica, ktorý mal tak rád architektúru, až uvidel mestá aj ich predmestia v objektíve úplne inak než všetci ostatní.
Pozrite sa, na ktoré výstavy sa oplatí ísť na festivale Mesiac fotografie.
Pozrite si fotogalériu >>
Vodcovia a masy
„Okolo fotografie sa dlhodobo vedie spor, či viac hovorí pravdu, ako klame. Nájdeme dostatok dôkazov pre obidve alternatívy. Pri dvadsiatom piatom výročí pádu komunizmu v Československu sme sa rozhodli pripomenúť, ako moc rada zneužívala fotografiu na masovú manipuláciu,“ vysvetľuje Bohunka Koklesová, dramaturgička festivalu, dôvody pre nosnú tému tohto ročníka.
Spolu s kurátorkou Michaelou Bosákovou vybrali na výstavu Fotografia v službách propagandy snímky z viacerých európskych krajín, ktoré vznikali pod vizuálnym diktátom nacistického Nemecka alebo Sovietskeho zväzu.
„Tak fašistické, ako i socialistické zriadenie formulovalo určitú víziu o novej spoločnosti a v oboch prípadoch sledujeme zobrazovanie rovnakých alebo podobných tém – napríklad kult osobnosti, militarizácia spoločnosti, nový človek – nový poriadok, manifestácie, mládež ako budúcnosť nového života či rola ženy v spoločnosti.“
Kurt Schwarzer: Dvojica s motorkou pred elektrárňou vo Vockerode, 1963.
Farebný Východ
Dnes je jasné, že žeriavnička sa neusmievala do objektívu iba tak, z čírej radosti, ale že táto falošná „emancipácia“ mala v socializme veľmi pragmaticky zaplátať nedostatok pracovných síl, hovorí Koklesová. Cielená propaganda sa však nediala iba u nás, na festivale nájdete aj po prvý raz vystavené farebné fotografie, ktoré štyridsať rokov vznikali vo východnom Nemecku.
Ich autori Martin Schmidt a Kurt Schwarzer pôsobili ako „nezávislí žurnalisti“, napokon – mali iba jedinú úlohu – ukázať, ako dobre sa vo východnom Nemecku žije a pracuje. Roky navštevovali škôlky, továrne, družstvá aj domovy dôchodcov, no keď sa dnes pozriete na ich fotografie, nevidíte deti, robotníkov ani starcov, iba túžbu po novom človeku, po oddanom „hrdinovi všedných dní“.
Teatrálny svet
Ako blízko má fotografia nie k moci, ale k divadlu, ukáže festival v bloku, ktorému dominuje najmä prehliadka originálnych tlačí rakúskeho fotografa Rudolfa Koppitza zo začiatku 20. storočia a výstava Teatrálny svet.
„Fotografia zachytáva to, čo už nikdy nebude rovnaké, teda smrť okamihu. Na podobnom princípe funguje aj divadlo, ktoré prebieha a zároveň zomiera v čase a priestore medzi hercami a divákmi,“ hovorí Anna Grusková, ktorá stojí za výberom snímok z divadelného sveta jedného storočia.
Nečakajte však iba zábery z predstavení v prítmí divadiel – nikdy sa totiž nehralo iba na javisku, ale aj v uliciach a na námestiach. A pritom to vôbec nebolo „divadlo“, aké sa hralo pred objektívmi oficiálnych fotografov propagandy. Rozdiel vidno na prvý pohľad.
Tipy na Mesiac fotografie
Fotografia v službách propagandy
Dom umenia / Kunsthalle Bratislava
Jedna z kľúčových výstav festivalu ukazuje rôzne podoby oficiálnej propagandistickej fotografie fašistického aj socialistického režimu v siedmich európskych krajinách.
Ján Galanda
Photoport, od 5. 11.
Edícia Osobnosti slovenskej fotografie už predstavila takmer zabudnuté snímky Viliama Malíka a Antona Podstraského, teraz kurátori Aurel Hrabušický a Filip Vančo predstavujú Jána Galandu, fotoamatéra, ktorý však rozhodne stojí za povšimnutie.
Teatrálny svet 1839 – 1939
Slovenské národné múzeum, od 6. 11.
Sto rokov divadelného a paradivadelného sveta, ktorý má s fotografiou spoločného oveľa viac, než by sa mohlo zdať. Uvidíte nielen vnútro divadelných sál a dojímavú atmosféru, ale aj život v uliciach.
Milota Havránková
Galéria Slovenskej výtvarnej únie – Umelka
Jedna z najvýznamnejších slovenských autoriek sa predstavuje výberom z päťdesiatročnej tvorby, pre ktorú je charakteristický najmä experiment a prekračovanie zažitých i vlastných hraníc tvorivosti.
Slovenská nová vlna
Dom umenia / Kunsthalle Bratislava
Lucia L. Fišerová a Tomáš Pospěch sa s odstupom tridsiatich rokov pozreli na tvorbu ôsmich autorov, ktorí do dejín fotografie vstúpili ako študenti pražskej FAMU v 80. rokoch a zapísali sa do nich ako Slovenská nová vlna.
Gabriele Basilico
Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác
Narodil sa v Miláne a možno to ho predurčilo na citlivé vnímanie architektúry. Nech je to však akokoľvek, snímky Gabriele Basilica sa radia k výnimočným, vskutku nevšedným pohľadom na súčasnú mestskú krajinu.
