Nórsku skupinu Jo Stromgren Kompani založili v roku 1998 choreografi Jo Stromgren a Agnes Kroepelien s cieľom čo najviac sa vyhnúť súčasným trendom. V tejto sympatickej estetike je aj predstavenie There, ktoré uviedli na Slovensku v rámci festivalu Bratislava v pohybe.
Medzi Východom a Západom
Trinásť rokov po premiére so svojím najúspešnejším predstavením stihli obehnúť svet. Z pôvodného obsadenia už ostal iba Jan Ivar Lund, ale aj v tom novom sú „štyria disidenti zo Sovietskeho zväzu“ presvedčivo autentickí. Trčia niekde medzi Východom a Západom a je jasné, že nielen geograficky. Zohnutí minulosťou ako ten z nich, čo ešte dlho nemôže zmeniť polohu tela, v akej bol vtesnaný do jednej z debien tvoriacich scénu, keď z nej konečne vypadne.
Dorozumievajú sa medzi sebou nejakou vymyslenou ruštinou, ale to nič. My sme tí z ich početného publika, ktorí presne vedia, o čom je reč. Občas sa spustí rádio a keď sa ozvú ruské pesničky, napríklad aj z repertoáru Alexandrovovcov, týpkovia tancujú.
V pokrčených sakáčoch a v typickej Stromgrenovej choreografii presne na pomedzí paródie a absolútnej serióznosti.
S takým výrazom a odovzdaním nemôžu vykúzliť nič menšie než parádnu katarziu. O disidentov ani tak nejde - keď tancujú, sú to štyria chalani z východného bloku, ktorí nič iné nemajú. A keď si jeden z nich vyzlečie košeľu a opatrne rozpaží ruky ako vták...
Tá pieseň je krásna
Festival Bratislava v pohybe dobre pochopil silu tejto antihviezdy. Štyria protagonisti s nafúkanou trávou na hlave žiarili aj z festivalových plagátov a priťahovali pozornosť tých, u ktorých je tanec mimo okruh záujmu. Jo Stromgren Kompani s jeho antitrendovou filozofiou nakoniec letí. Divadlo založené prevažne na pohybe alebo tanec so silnou dramatickou štruktúrou? Predstavenie There dokazuje, že už je to dávno jedno.
Choreografov nadhľad a zmysel pre recesiu sa v predstavení nezaprie, nesie sa ľahko, občas úplne nepochopiteľne a občas z neho zamrazí. Keď sa toto godotovské čakanie končí a prichádza vlak, na ktorom štyria hrdinovia odchádzajú do neznámej budúcnosti, jeden z nich sa otočí späť a hrá na saxofóne. Znie to melodramaticky, ale tá pieseň je krásna.
Autor: Katarina Zagorski
