Nejaké víno a prostitútka by neboli?

Môže sa stať, že svetoznámeho a váženého spisovateľa unesú amatéri? Komédiu Únos Michela Houellebecqa premietnu na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.

Skúste si predstaviť, že Michal Hvorecký zrazu zmizne. Nepríde na ohlásenú prezentáciu knihy, neupozorní novinárov a ani svojmu vydavateľovi nič nepovie. Nikto by nevedel, kde je a jeho fanúšikovia na Twitteri alebo na Facebooku by rozvíjali teórie, čo sa s ním môže stať.

Na Slovensku by to možno bola kultúrna udalosť roka.

A predstavte si, že vo Francúzsku sa to už stalo. Takto záhadne sa pred tromi rokmi vytratil Michel Houellebecq, keď ho čakali v Holandsku. A keďže jeho popularita a vážnosť výrazne presahujú hranice jeho krajiny, uvažovalo sa, že ho možno aj uniesli. Možno rovno z al­Káidy.

Keď aféra utíchla a spisovateľ sa objavil spokojný a zdravý, prišiel režisér Guillaume Nicloux a nakrútil film Únos Michela Houellebecqa. Ponúka jednu verziu, čo sa mohlo stať, a kto by sa chcel pobaviť, film sa premietne už o pár dní na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.

Neznevažuje ho to?

S Houellebecqom sa vo Francúzsku pravidelne počítalo, keď sa chystali vyhlásiť prestížnu Goncourtovu cenu. Pred štyrmi rokmi ju dostal za román Mapa a územie. Niekto ho považuje za génia, niekto za neunaviteľného provokatéra a väčšina Francúzov je naňho v zásade hrdá.

Nicloux však vytušil, že okolo neho netreba vytvárať zbytočný pátos a teóriou al­Káidy sa nezaoberal. Vo filme uvažuje skôr o tom, že jeho únos zrealizovali (nie zorganizovali, len fyzicky vykonali) nejakí amatéri, normálni Francúzi z nižšej strednej vrstvy (vo voľnom čase kulturisti), ktorí pred tým nič také nerobili.

S humorom aj citom, esenciu takých ľudí vynikajúco vystihol: srdeční, trochu naivní, viac–menej neškodní a dojímaví. Až sa potom novinári museli Houellebecqa pýtať: Nemrzelo vás, že film tým tak trochu znevažuje váš význam? Nezaslúžili by ste si profesionálnejší únos?

„Profesionálny únos by mal zmysel, keby som bol Karim Benzema a bolo by pár dní pred majstrovstvami sveta. To by bolo výkupné! No ja takú komerčnú hodnotu rozhodne nemám,“ hovoril Houellebecq pre časopis Le Point.

Smutno len vyzerá

Aj keď sa vo filme objavuje otázka, kto si mohol únos spisovateľa objednať, a Nicloux vytvára pocit, že by to hádam mohlo byť aj dôležité, väčšia zábava vyplýva zo spôsobu, akým Houellebecq k svojmu zajatiu pristúpi a čo s tým urobia tí, ktorí ho majú strážiť a udržať v reťaziach.

Najprv bagetu, cigaretu, neskôr pohár vína niekoľkokrát za deň, potom mladú prostitútku na noc aj deň – čo si ešte literárna hviezda dovolí zapýtať?

Na verejnosti môže Michel Houellebecq pôsobiť ako morózny človek, ktorý sa vlastne v spoločnosti necíti dobre, a sám hovorí, že vie, ako jeho smutný výraz v tvári na ľudí pôsobí. (Taký typ autora u nás možno ani nie je.) Režisér Guillaume Nicloux mu asi spravil veľkú službu, že o ňom tento mystifikačný a veselý film nakrútil – a že ho ešte aj obsadil do hlavnej úlohy, presvedčený, že túto živú hru prijme bez akýchkoľvek komplexov.

Skutočným tajomstvom teda je, aký je vlastne spisovateľ, o ktorom už novinári a kritici popísali státisíce strán. Čo tam po tom, kde bol.