Partizáni, Ján Lupták, Honza Nedvěd, Marián Kotleba. Už aj skupina Korben Dallas sa spojila s rovnakým mestom. Album Banská Bystrica v ňom uvedie cez víkend v centre Záhrada.
„Mesiac po nebi uteká/ svet v prudkom tempe beží/ a ja sa musím pridať/ kým ma nuda nezasneží.“ Text skladby Pokušenia vystihuje poetiku aj životnú filozofiu skupiny, ktorá za štyri roky existencie stihla vydať tri nahrávky, veľký projekt s orchestrom a na jej koncerty chodí čoraz viac ľudí. Pritom jej členovia nemali žiadne zamestnania s nadbytkom voľného času a ešte sa im narodili tri deti.
Korben Dallas sú momentálne asi najpracovitejšou aj najambicióznejšou skupinou. Lenže takéto hektické tempo sa muselo niekde prejaviť.
Pestrosť a kompaktnosť
Začiatok je výborný. Pekná klenutá melódia, čarovanie s gitarovými efektmi, basa namiesto klasického sprievodu pradie vlastnú linku do minimalistických bicích, poetický text. Pokojne plynúca skladba Za sklom je jedným z vrcholov celej nahrávky. Ukazuje posun kapely, ktorá začala venovať väčšiu pozornosť zvuku, a nie náhodou sa stala druhým singlom.
Keď kapela ako prvú novinku ešte pred vydaním albumu predstavila duet s Janou Kirschnerovou, jej fanúšikovia sa rozdelili. Niektorým sa zdalo, že ide o premeškanú šancu, lebo čakali niečo epické s výraznejším využitím dvoch osobitých spevákov, na spôsob vlaňajšej hitovky Otec. Iní, naopak, oceňovali, že korbeni sa rozhodli vyskúšať niečo svojské. Spolu totiž nie je klasický duet, kde sa v slohe striedajú dva hlasy a v refréne to spolu rozbalia. Stojí na opakujúcom sa rytmickom groove a na texte o vyzrievajúcom vzťahu.
Oba single zároveň dobre ukazujú, že Banská Bystrica nie je ucelená kolekcia piesní, ale zbierka rôznych nápadov. K tým najvydarenejším ešte patria akustická balada – osobné vyznanie („Si ľahká / si ako orech na vode/ Si ľahká / predbiehaš člnky a lode“) a skladba Musím s temnejšou atmosférou na text Moniky Kompaníkovej.
Ďalej už sa niekomu môže zdať, že cieľom bolo dosiahnuť pestrosť. Že kapela nechcela opakovať osvedčené postupy a dobre sa vybláznila – taký úlet, ako je Radosť, ešte nenahrala a ešte väčším úletom je ženský dvojhlas v ľudovke Sedí sokol na javori. Lenže zladiť dokopy pestrosť a kompaktnosť celého albumu nedokáže hocikto. Skladba Vždy odvážne harmonicky moduluje, no už sa v nej začínajú príliš na seba vrstviť vokály. Juraj Benetin má bez debaty jeden z najvýraznejších hlasov u nás, akurát občas ním zachraňuje slabšie pasáže. Kapela nahrala veľmi rýchlo podklady, on potom sám dlho chodieval ráno do štúdia a experimentoval s nimi. Občas to už takmer znie ako jeho sólový (soulový) projekt. Produkovať sám seba je často pascou, aj veľa slávnejších muzikantov už na tom stroskotalo a radšej si niekoho zavolajú.
Orchester nemusel počkať
Korbenom však rozhodne treba zatlieskať za to, ako rýchlo sa dokázali presadiť vďaka vlastnému štýlu, že vrátili na scénu muzikantskú zručnosť, zohratosť, pracovitosť a že si robia, čo chcú. Ich nový album má vlastne len jediný problém – vznikol priskoro. Stačilo počkať pár týždňov alebo mesiacov na zopár silnejších nápadov, ktoré by nahradili tie slabšie.
Do konca tohto roka mohli pokojne vydať záznam z vydarenej spolupráce s orchestrom na festivale Viva musica! a až potom sa pustiť do dokončenia Banskej Bystrice. Tento album má s ňou spoločný len booklet – s parádnymi fotografiami Holanďanky Illah van Oijen a básňou-vyznaním rodnému mestu od bubeníka Oza Guttlera.
Urýchlené vydanie albumu má na druhej strane logiku v tom, že keď sa chce kapela výraznejšie zviditeľniť v Česku, je jednoduchšie vyviezť tam čerstvú nahrávku.
