Ed Lachman.
FOTO MFF
Spolurežisér snímky Ken Park Ed Lachman hovorí, že pri nakrúcaní mal pred sebou najmä východoeurópske filmy zo šesťdesiatych rokovNa tohtoročnom filmovom festivale v Benátkach sa Američan ED LACHMAN zúčastnil ako spolurežisér súťažného filmu Ken Park, no napokon si odniesol Cenu za mimoriadny umelecký prínos za kameru v novinke režiséra Todda Haynesa Far From Heaven. Využili sme jeho pobyt na nedávnom Viennale, kde usporiadali retrospektívu filmov, na ktorých pracoval ako kameraman s Wernerom Herzogom, Wimom Wendersom či Stevenom Soderberghom, a tak vznikol tento rozhovor. Hovoril nielen o Kenovi Parkovi, ale i u Louovi Reedovi, Andym Warholovi či Rakúsko-Uhorsku.
Raz ste spomenuli, že vaše korene sú v Rakúsko-Uhorsku. Viete, kde konkrétne?
„Otec pochádza odniekiaľ z Čiech, ale neviem presne odkiaľ. Budem sa musieť opýtať niekoho z rodiny.“
Aj so spolurežisérom Larrym Clarkom ste sa stretli koncom osemdesiatych rokov v rakúskom Grazi. Už vtedy ste diskutovali o projekte. Prečo to trvalo tak dlho?
„Ani jeden z nás nie je scenáristom. Robili sme výskum medzi skatermi. Tiež som k nim patril, keď som bol mladší. Vyše roka nám trvalo, kým sme napísali scenár a potom Larry dostal ponuku od Gusa van Santa, aby režíroval Kids. Film mal úspech. Larry teda požiadal scenáristu tohto filmu Harmonyho Korina a dal mu poznámky, v ktorých boli všetky postavy a ich osudy. A on ich spojil do scenára. Začali sme zháňať peniaze, ja som medzitým pracoval na iných projektoch a Larry nakrútil ďalšie filmy.“
Kde ste tie peniaze zohnali?
„Nakoniec sa mi to podarilo v Európe vďaka Keesovi Kasanderovi v Holandsku. Tak sa pred tromi rokmi konečne mohli rozbehnúť prípravy na nakrúcanie Kena Parka.“
Vy ste boli spolurežisérom filmu. Ako ste si s Larrym rozdelili úlohy?
„S Larrym sme týmto projektom žili niekoľko rokov. Presne sme vedeli, ako to chceme urobiť. Keď sme dokončili obsadzovanie a pustili sa do nakrúcania, vždy sme prišli ráno na pľac a kým sme tam boli sami, diskutovali sme o scénach a nakoniec sa dohodli na nejakom kompromise. A počas skúšok s hercami sme našli prístup k príbehu, na ktorom sme sa zhodli. Cez nakrúcanie som ja dohliadal na kameru a filmové stvárnenie, Larry pracoval s deťmi, ja s dospelými.“
Aká bola spolupráca s deťmi?
„Bolo úžasné pozorovať, ako sú tie deti schopné využiť vlastné skúsenosti na hranie svojich úloh vo filme. Intuitívne pochopili, o čo nám vo filme ide. Stephen Jasso a James Bullard, ktorí hrali Clada a Shawna, sú naozaj talentovaní. Dnešná mládež sa stretáva s filmom a televíziou už od okamihu, keď ráno vstane. Hranie je pre nich veľmi prirodzené.“
Aj kamera?
„Pomocou videokamery zachytávajú sami seba pri skatovaní, dokumentujú vlastné životy, a tak im prítomnosť kamery vôbec neprekážala. Všetci pochádzali z partie, ktorá chodila skatovať. Len predstaviteľ Tata je z New Yorku a Shawna z Los Angeles. To, že sa navzájom poznali, nám uľahčilo prácu. Nakrúcalo sa štyridsať dní, čo je nezvyčajne veľa na nízkorozpočtový film, ale urobili sme to preto, že sme chceli, aby sa každý z hercov mohol zžiť so svojou postavou a herecké výkony boli čo najlepšie.“
Počas nakrúcania sa aj improvizovalo?
„Dodržiavali sme dialógy, ale keď sme nakrúcali, nechceli sme, aby vznikol dokument alebo film ako podľa Dogmy. Skôr som mal pred sebou východoeurópske filmy zo šesťdesiatych rokov. Miloval som Chytilovú, Passera a toho, čo nakrútil ..a pátý jezdec je Strach.“
Myslíte Brynycha?
„Áno. Páčilo sa mi, že kamera bola vlastne ďalším účastníkom deja. Chcel som dosiahnuť ten pocit, že diváci budú sledovať scény vo filme, akoby boli ďalšou postavou.“
Ako je to s distribúciou filmu? Vaše zobrazenie príbehov štyroch na prvý pohľad obyčajných, no v skutočnosti dysfunkčných amerických rodín, ale najmä detailné zobrazenie rôznych sexuálnych praktík bude mať najmä s Spojených štátoch asi problémy, nie?
„Máte pravdu. Film sa predal prakticky do celého sveta. Okrem Spojených štátov. Traja distributéri majú záujem, ale žiadajú, aby sme vystrihli niektoré scény. S Larrym sme sa však zhodli na tom, že toto je jediná verzia, ktorú chceme ukázať. A tak sa Ken Park pravdepodobne dostane k divákom v USA len na DVD.“
Vy ste ako kameraman nakrútili dva filmy so Stevenom Soderberghom. Jeho posledný film Hollywood Hollywood je nakrútený digitálnou kamerou. Aký k nej máte vzťah?
„Nakrútil som s digitálnou kamerou krátky film s Michaelom Moorom. Myslím, že záleží na téme. Niektoré filmy sa môžu nakrúcať použitím digitálnej kamery, ale ja ako filmár cítim, že klasický film má stále vyššiu citlivosť a hĺbku.“
Vo vašej filmografii sú i hudobné dokumenty - od Karajana po Loua Reeda. Režírovali ste i Songs for Drella. Stretli ste sa niekedy s Warholom osobne?
„Film i rovnomenný album je poctou Andymu, ale stretol som sa s ním jediný raz a boli sme si len formálne predstavení.“
MIRO ULMAN
