Štokholm 4. decembra (TASR) - Slávny švédsky režisér Ingmar Bergman sa možno s konečnou platnosťou presunie z kategórie aktívnych filmárov do sveta filmových legiend. Nedávno totiž oznámil, že dokončil svoj definitívne posledný projekt.
Pondelok 11. novembra 2002 bol pre Bergmana zrejme teda posledným dňom na pľaci. Záverečným dielom slávneho režiséra bude snímka s názvom Saraband, ktorú on sám označil za "projekt kamikadze".
Film financovala švédska televízia, ktorá ho uvedie až v druhej polovici budúceho roku. Ide o voľné pokračovanie úspešných Scén z manželského života z roku 1983 s rovnakými hrdinami: Marianne a Johanom, teda Liv Ulmannovou a Erlandom Josephssonom v hlavných úlohách.
Filmovej a divadelnej réžii Ingmar Bergman venoval vyše 50 rokov života. V rozhovore na záver nakrúcania Sarabandu priznal, že rozlúčka s týmto svetom bude pre neho veľmi ťažká.
Bergman sa preslávil ako režisér, ktorý si písal aj scenáre. Tri z jeho filmov: Prameň panny, Ako v zrkadle a Fanny a Alexander, získali Oscarov. No okrem filmov režíroval aj viac ako stovku inscenácií v divadle a 40 rozhlasových hier.
Bergman sa narodil pred 84 rokmi v Uppsale neďaleko Štokholmu. Jeho otec bol luteránskym pastorom. Manželstvo jeho rodičov aj výchova v rodine mali zvláštne a zrejme dosť čudné pravidlá.
Režisér nedávno v rozhovore pre švédsku televíziu uviedol, že všetky scény z jeho tvorby, ktorým prisudzuje hodnotu a zmysel, sú dialógom s jeho vlastným detstvom. Boj proti odstraňovaniu nedostatkov v rodinnej výchove v jeho traumatickom detstve mu vraj zabral veľkú časť života.
Slávnym režisérom sa podľa kritikov stal predovšetkým preto, že do sveta filmu vniesol témy, ktoré boli dovtedy doménou filozofov a o ktorých panoval názor, že ich na filmové plátno hádam ani nie je možné preniesť. Druhým veľký prínosom švédskeho režiséra bola hĺbka jeho v pohľadu na problémy partnerských a rodinných vzťahov.
Vo Švédsku, ale aj za jeho hranicami je Bergmanovo meno dodnes akýmsi kultom predovšetkým medzi intelektuálmi. Samotný režisér svoju slávu prijíma vcelku chladne. Nechodí na festivaly a rozhovory médiám poskytuje len sporadicky.
Jeho obdivovateľov celkom prekvapilo, keď jednu z filmových kritičiek vpustil nedávno do svojho archívu. Ukrýva v ňom chaoticky pozbierané rukopisy scenárov a predovšetkým literárnych textov z čias dávno predtým, než sa stal v 50. rokoch medzinárodne uznávaným režisérom.
Výsledok pátrania kritičky Maaret Koskinenovej - kniha Na počiatku bolo slovo - do švédskych kníhkupectiev dorazil práve vo chvíli, keď Bergman oznámil odchod z režisérskej stoličky.
Jeden zo symbolických kruhov švédskej kinematografie sa tak pravdepodobne definitívne uzatvára. I keď, kto vie. Fanúšikovia dúfajú, že si to Bergman možno rozmyslí. Veď článok s názvom: Každý film je mojím posledným Bergman napísal už v roku 1959 a od tých čias tých "posledných filmov" stihol nakrútiť celú kopu.
