Ak ste náhodou v stredu okolo šiestej išli smerom na bratislavské Palisády alebo z nich dolu na Hodžovo námestie, mohli ste sa čudovať. Jedno z okien maďarského inštitútu na zvýšenom prízemí bolo dokorán, svietilo sa v ňom a za sprievodu rôznej hudby i za zvukov zvieracích v ňom poskakoval človek. Najprv hore nohami, potom naopak, dokonca visel z okna, za ruky, za nohy, lietal sem a tam, akoby si ho tam v miestnosti pohadzovali. Trvalo to pätnásť minút. Dopravný kolaps nenastal, hoci motorkár, čakajúc na semafore na zelenú, si medzitým aj zatancoval. Ľudia na ulici sa zastavovali, fotili, bavili, vypytovali, čo sa to deje. Volá sa to Vitrína a ide o off program festivalu súčasného tanca Nu dance fest, ktorý tento týždeň prebieha v Bratislave. Projekt má názov Vitrína a chce roztancovať ulice. Vznikol v spolupráci s Bulharským, Francúzskym, Maďarským a Poľským inšitútom. Práve tie sídlia v unikátnych architektonických stavbách. Prečo by sa v ich oknách nemohlo niečo nevšedné diať? Vytipovaní choreografi a performeri využili ich genius loci a otvorili okná do kultúrneho sveta. Renáta Ptačin v okne bulharského inštitútu predstavila svoj antropologický výskum, Monika Caunerová v poľskom zažonglovala popkultúrnymi vzorcami, Soňa Ferienčíková ukázala silu tých francúzskych, pamäť Balassiho inštitútu zas naplnili Monika Haasová a Péter Cseri. Ak pôjdete dnes medzi piatou-šiestou okolo, ešte na nich môžete natrafiť.